Americký prezident John F. Kennedy na adresu Kongresu predniesol 25. mája 1961 celkove 31 slov (v angličtine), ktoré nakoniec viedli k jednej z najväčších udalostí v dejinách ľudstva: "Verím, že tento národ si ešte pred koncom tohto desaťročia môže vytýčiť cieľ: pristátie človeka na Mesiaci a jeho bezpečný návrat na Zem. Prebehlo veľa diskusií na najvyššej úrovni o možných konkretných krokoch na vyrovnanie a prekonanie prevahy ZSSR v dobývaní kozmického priestoru. A celkom jasným cieľom bol Mesiac. Vtedajší riaditeľ NASA dr James Webb odhadol, že náklady by mohli dosiahnuť výšku medzi 20 - 40 miliárd dolárov a na začiatku roku 1960 technicky ešte nie celkom jasný lunárny projekt dostal meno Apollo.Dal mu ho dr. Abe Silverstein. Bolo to symbolické prirovnanie k bohu Apollónovi, ktorý bol pre starých Grékov i Rimanov bohom a vládcom slnečného jasu, veštieb, lukostrelectva, ochrancom domu, úrody, štátu a umenia. Predstava Apollóna, ktorý riadi svoj bojový voz a rúti sa plnou rýchlosťou po slnečnom povrchu, bola úchvatná a najlepšie vystihovala veľkosť navrhovaného projektu.
A potom vyslovil prezindent Kennedy svoju výzvu.USA a predovšetkým NASA pritom iba zopár dní predtým zapísali na svoje konto jediný suborbitálny let prvého amerického kozmonauta Alana Sheparda. Bolo však načase prestať s diskusiami a začať konať.Robert Gilruth, ktorý od konca roku 1961 viedol stredisko kozmických letov, neskôr vyhlásil, že bol "jednoducho ohromený". Zložitý problém mohol byť zadaný ľahko: odštartovať z nejakého bodu na Zemi, ktorý sa pohybuje spolu s otáčaním Zeme rýchlosťou 1610 km/h, vystúpiť na obežnú dráhu rýchlosťou okolo 29 000 km/h, vo vhodnej chvíli zrýchliť na 40 230 km/h, opustiť tak obežnú dráhu Zeme a vydať sa na cestu dlhú takmer polmilióna kilometrov k inému nebeskému telesu, ktoré, vzhľadom na Zem, putuje rýchlosťou 3200 km/h. Vstúpiť na obežnú dráhu okolo tohto telesa, vyslať strojn s posádkou na palube na jeho povrch, aby uskutočnili základný prieskum a zanechali tam vedecké vybavenie. Potom sa vrátiť na obežnú dráhu a odštartovať späť na Zem, a túto cestu opakovať nie raz, ale tak často, ako NASA rozhodne.

Koncom roku 1962 sa prijali hlavné rozhodnutia o priebehu letu a o všetkých prostriedkoch na jeho zabezpečenie.Mali tri hlavné časti. Prvým článkom bola nesmierne výkonná trojstupňová raketa Saturn V.

Ďalej to bola veliteľská sekcia (Command Module, CM), v ktorej by traja kozmonauti cestovali na Mesiac a späť na Zem - teleso tvaru kužeľa, ktorého sférické dno má žiaruvzdorný tepelný štít a je tvarované a vyvážené tak, aby umožnilo riadený zostup vrchnými vrstvami zemskej atmosféry i návrat veľkou druhuo kozmickou rýchlosťou.

Záverečnú časť pristátia do mora zabezpečovali pomocou padáka. Po celý čas letu až do konečnej fázy pred vstupom do zemskej atmosféry mala byť k veliteľskej sekcii pripojená pomocná sekcia (Service Modul, SM) v tvare objemného valca so všetkým podporným systémom, hlavným raketovým motorom, nádržami pohonných láto, s motorčekmi na korekcie dráhy a stabilizáciu, s palivovými článkami na výrobu elektrickej energie a s nádržami vodíka a kyslíka. Veliteľská a pomocná sekcia sa normálne pokladali za jednu jednotku a označovali sa skratkou CSM (Command Service Module).

Tretím článkom bola lunárna sekcia (Lunar Module,LM) alebo aj výsadkový modul. Skladala sa z dvoch častí a slúžila na dopravu dvoch kozmonautov na povrch Mesiaca a ich návrat na obežnú dráhu okolo Mesiaca k veliteľskej sekcii, v ktorej bol tretí člen posádky.Pôvodne sa tejto lodi hovorilo expedičný lunárny modul (Lunar Excursion Module, LEM), no niektorým vedúcim činiteľom sa zdalo, že označenie "excursion" (výlet,zájazd,exkurzia) vytvára dojem akejsi priveľmi povrchnej činnosti, a preto sa pomenovanie zmenilo na lunárnu sekciu (LM).Navedenie lode na lunárnu obežnú dráhu nastalo po zapálení motora pomocnej sekcie, takže príťažlivosť Mesiaca "zachytila" loď Apollo.Neskôr ten istý motor umožnil kozmickej lodi opustiť lunárnu obežnú dráhu a nastúpiť spiatočnú cestu k Zemi. Po oddelení LM od CSM sa nakrátko zapálil brzdiaci motor lunárneho modulu a znova ho spustili pri priblížení na pristátie a horel nepretržite, vlastne až do okamihu pristátia.Vzlet štartovacej časti LM bol načasovaný tak, aby sa stretla a spojila s CSM.

Počas letu sa robili opravy dráhy, čo umožnilo dosiahnuť vačšiu presnosť priblíženia k Mesiacu alebo k Zemi (aj úsporu paliva), okrem prvej cesty Apolla 8 k Mesiacu, keď sa korekcie dráhy nerobili, aby sa zaistila čo najväčšia bezpečnosť pre prípad, že by sa za Mesiacom nezapálil hlavný motor CSM a loď by sa nenaviedla na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Počiatočný impulz totiž naviedol Apollo 8 na takzvanú "dráhu voľného návratu", keď loď mohla obletieť Mesiac a ako bumerang sa vracať k Zemi (kozmonauti pri lete po takejto dráhe, ako aj počas letu zotrvačnosťou medzi Zemou a Mesiacom "nechávali riadiť sira Isaaca Newtona"). Opravy dráhy pri ceste k Mesiacu znamenali odchýlenie sa od tejto "dráhy voľného návratu", čo v praxi znamenalo, že pri Mesiaci sa musí celkom bezpodmienečne zapáliť hlavný motor, pretože inak by sa posádka ocitla vo vážnom nebezpečenstve.

Vzhľadom na väčšie pôsobenie príťažlivosti Zeme na kozmickú loď bola cesta k Mesiacu o 20 % dlhšia než návrat k Zemi.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

História a príprava projektu Apollo