Program pokročil a na 21. február 1967 sa chystal prvý skúšobný pilotovaný let. Posádka prvého Apolla (AS-204) Virgil Grissom, Edward White (obaja veteráni z programu Gemini) a Roger Chafee (nováčik z tretej skupiny) bola 27. januára už niekoľký raz vo veliteľskej kabíne svojej lode umiestnenej už na vrchole rakety Saturn IB na rampe kozmodrómu a pripravovala sa na previerku havarijných postupov. Kozmonauti oblečení v skafandroch boli v kabíne zatvorení ako pred skutočným štartom. Skúška sa trochu oneskorila a až navečer bolo možné pristúpiť k splneniu hlavného programu. Celkom nečakane sa však v reproduktoroch riadiaceho strediska štartu ozval výkrik:" Oheň v kozmickej lodi!" krátko potom vyšľahli z Apolla jazyky plameňov. Vstupný otvor však záchranári nedokázali otvoriť v potrebne krátkom čase. plynulo približne päť minút od chvíle, keď zaznel výkrik z kabíny. Všetci traja kozmonauti boli mŕtvi. Obhliadka ich tiel dokázala, že sa zadusili po vdýchnutí toxických plynov.

Ľudia si, samozrejme, vždy uvedomovali riziko kozmických letov, no po tragédii Apolla vyvolala obrovský otras skutočnosť, že sa to stalo ešte na Zemi, v priebehu príprav a skúšok. Prebehlo podrobné vyšetrovanie príčin katatrofy a približne po dvoch mesiacoch bola predložená záverečná správa na 3000 stranách. Podrobne a celkom otvorene uvádzala i konkrétne obvinenie z nedbanlivosti - v kábloch rozvodnej siete napríklad vyšetrovatelia našli zabudnutý skrutkovač (zrejme išlo o jednu z príčin skratu). Správa dôrazne upozornila aj na doslova ohromujúce nedostatky, ktoré počas vývoja a stavby lode Apollo viedli nevyhnutne ku katastrofe. Celkom presnú príčinu požiaru nakoniec odborníci neurčili, zraniteľné však boli predovšetkým káble v rozvodnej sieti a všetko umocnilo množstvo horľavých metriálov vnútri kabíny (v atmosfére čistého kyslíka to bolo doslova šialenstvo). V systéme veliteľskej lode sa používala aj horľavá a koróziu vyvolávajúca chladiaca kvapalina. Celkom nedostatočné boli aj opatrenia na rýchly únik posádky. Pozornosť vyvolalo aj zistenie, že pri tragickej skúške na štartovacej rampe atmosféra vo veliteľskej kabíne nebola s predpokladaným tlakom 35 kPa, ale s tlakom takmer štvornásobným. Za týchto a ďalších podmienok mohol kedykoľvek a neuveriteľne ľahko vzniknúť požiar s tragickými následkami. Nakoniec sa to aj stalo.

Hlavné zmeny v zariadení

Reakcia NASA bola jednoznačná. Uvažovalo sa o zmenách takmer 1700 súčastí a nakoniec ich skutočne vymenili viac ako 1300.

Jednou z významných zmien bola úprava atmosféry vo veliteľskej kabíne. Na štartovacej rampe malo byť v kabíne 40 % dusíka a 60 % kyslíka a až po dosiahnutí obežnej dráhy ju mal pomaly naplniť čistý kyslík. Nový bol aj poklop vstupného otvoru, ktorý sa dal zvonku i zvnútra zatvoriť počas krátkych piatich sekúnd. Bezpečnostné úpravy a opatrenia sa logicky rozšírili i na lunárny modul, ako aj na osobnú výbavu posátky. Napríklad nylonovú vonkajšiu vrstvu skafandrov nahradili anorganické látky, ktoré v prípade požiaru neprodukovali toxické plyny. Zmeny boli i v personálnom obsadení na najvyšších miestach NASA, napríklad aj vo vedení firmy Noth American. Náprava a obnova trvali 14 mesiacov. Smutné bolo aj ďalšie memento, že na človeka v kozme číha nebezpečenstvo. O necelé tri mesiace totiž po trojici z Apolla zahynul sovietsky kozmonaut Vladimir Komarov pri skúške novej lode Sojuz 1.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Tragédia v Kennedyho vesmírnom stredisku