Slnko, ako aj ostatné hviezdy v galaxiách, sa zrodil (a hviezdy sa rodia i naďalej) z galaktického prachu a plynu v určitom čase, keď hustota plynu dosiahla dostatočnú veľkosť, aby sa gravitácia mohla prejaviť zhlukovaním hmoty do gravitačného centra s následným naštartovaním jadrovej reakcie.
Gravitácia je rozhodujúca nielen pri zrode hviezd, ale tiež riadi aj ich život a spôsobuje ich zánik. Záleží len na hmotnosti hviezd, či skončia svoj život ako biely trpaslíci, neutrónové hviezdy, alebo ako čierne diery. Platí pri tom, že čím ma hviezda väčšiu hmotnosť, tým kratšie žije životom normálnej hviezdy. To znamená, že žiarivú energiu získava z jadrovej reakcie. Hviezdy, ktorých hmotnosť je menšia ako 1,4-násobok hmotnosti Slnka, končia ako biely trpaslíci. Ak hmotnosť hviezdy prevyšuje 1,4-násobok hmotnosti Slnka a neprevyšuje zároveň jeho 3-násobok hmotnosti, tieto hviezdy sa stanú neutrónovými hviezdami. Hviezdy s troj- a viacnásobkom hmotnosti Slnka končia ako čierne diery.
Naše Slnko je hviezdou už 5 miliárd rokov a ešte asi toľko bude žiariť vo vesmíre ako normálna hviezda. Potom sa zo Slnka stane tzv. červený obor. Slnko bude v tej dobe 1000-krát jasnejšie a 100-krát väčšie ako dnes a jeho povrch bude siahať temer po dráhu Zeme. Jeho vývoj bude potom pokračovať cez planetárne hmloviny k bielym trpaslíkom. Biely trpaslíci sú vytvorení z tzv. degerenovaného plynu, kde elektróny neobiehajú okolo jadier, ale sa voľne pohybujú medzi nimi. Takýto plyn, v ktorom neexistuje závislosť tlaku od teploty, je veľmi hmotný (hustota povrchových vrstiev bielych trpaslíkov dosahuje 1000kg/cm kubických a v strede až 15000 kg/cm kubických).

Aký bude koniec vývoja vesmíru?
Na túto otázku nevedia astronómovia jednoznačne odpovedať. Záleží na tom, či je vo vesmíre dostatočné množstvo hmoty, ktorá gravitačným pôsobením v určitom čase rozpínania vesmíru zastaví a zmení ho na zmršťovanie s konečným štádiom, ktorému sa hovorí veľký krach (BIG CRUNCH). V opačnom prípade bude rozpínanie vesmíru pokračovať do nekonečna. Hmota všetkých galaxií, ktoré môžeme pozorovať, je nedostatočná a záleží len na tom, či je dostatočné množstvo tzv. neviditeľnej hmoty, ktorá sa nachádza v obrovských priestoroch medzi galaxiami.

Hviezdna obloha v lete
Letné večery sú pre obdivovateľa hviezdnej oblohy najvhodnejšie i najpríjemnejšie. Počet hviezd na oblohe je nižší ako v iných ročných obdobiach, keď menej jasné hviezdy už nevidno, zato súhvezdia a Mliečna cesta sú výrazné a nádherné. Pre orientáciu nájdeme si na oblohe tri veľmi ľahko identifikovateľné súhvezdia Veľký voz, Malý voz a Kasiopeju, ktoré patria medzi nezapadajúce súhvezdia. Polárka, najjasnejšia Malého voza, nám ukazuje smer na sever a zároveň predstavuje stred otáčania sa hviezdnej oblohy.