Jupiter má v slnečnej sústave výnimočné postavenie. Nielenže má najväčšiu hmotnosť zo všetkých planét, ale je dokonca 2,5 krát hmotnejší ako všetky planéty spolu. Slnkom s Jupiterom predstavujú 99,9% hmoty v slnečnej sústave. Väčšina hmoty, z ktorej vznikli všetky telesá slnečnej sústavy (okrem Slnka) sa sústredila do Jupitera. Dalo by sa povedať, že pri prvom priblížení sa naša sústava skladá iba z dvoch telies - Slnka a Jupitera.

Dráha a rotácia planéty

Jupiter obieha okolo Slnka vo vzdialenosti viac než päťkrát väčšej ako Zem, konkrétne jeho stredná vzdialenosť 778,3.106 km. Jeden obeh trvá 11,86 pozemských rokov. Excentricita dráhy je 0,04845. Rozdiel medzi aféliom a perihéliom je 74,8.106 km. Sklon k ekliptike je 1,3°. V konjunkcii je Jupiter vzdialený od Zeme 950 miliónov a v opozícii 600 miliónov kilometrov. Rotácia planéty svedčí o tom, že nielen viditeľný povrch ale aj vnútorná stavba je odlišná od terestrických telies. Podľa pohybu podrobností na povrchu je možné pomerne jednoducho stanoviť dve oblasti s odlišnou rotáciou. Miesta s nižšou jovigrafickou štruktúrou bývajú označované ako I. rotačný systém a rotujú rýchlosťou 9h 50m 30s. Miesta s vyššou šírkou, teda bližšie k pólom, tvoria tzv. II. rotačný systém s dobou rotácie 9h55m40s. Rotácia teda pripomína rotáciu Slnka. Táto podobnosť poukazuje na určitú, hoci vzdialenú zhodu vo vnútornej štruktúre oboch telies.
Údaje o rotácii planéty získané z optických pozorovaní nemusia verne odrážať skutočnú rotáciu planéty, pretože sú ovplyvnené prúdením v atmosfére (táto situácia je veľmi výrazná pri Venuši). Spoľahlivejšie údaje poskytuje sledovanie zmien v rádiovom žiarení planéty. Os magnetického poľa zviera s rotačnou osou uhol asi 11°.Vzhľadom k tomu, že magnetické pole výrazne ovplyvňuje rádiovú emisiu , objavujú sa vplyvom rotácie v žiarení Jupitera prijímanom na Zemi pravidelné variácie v intenzite i v smere polarizácie. Rotačná perióda bola touto metódou stanovená na 9h30m55s. Je zrejmé, že popísaná metóda umožňuje stanoviť vlastne rotáciu magnetického poľa. Pretože mechanizmus vzniku magnetického poľa pôsobí v hlbších vrstvách planéty, je asi táto hodnota najspoľahlivejšia.

Teleso planéty

Názory na vnútorné zloženie Jupitera sa v minulosti značne menili. Po dlhú dobu sa predpokladalo, že Jupiter je prevažne plynné teleso s malým pevným jadrom. Preto sa tiež zdôrazňovala podoba so Slnkom. Dnešná predstava je odlišná.