Možno ju však prijať v trochu pozmenenej forme – planéta sa postupne ochladzuje a zmršťuje sa – k vysvetleniu pozorovanej emisie stačí zmršťovanie rýchlosťou 1 mm za rok. Niektoré ďalšie hypotézy, založené napríklad na rozpade rádioaktívnych izotopov sa zdajú byť veľmi nepravdepodobné.
Nech je už mechanizmus uvoľňovania energie vo vnútri Jupitera akýkoľvek, je jasné, že uvoľňované teplo sa prenáša na povrch konvekciou. Prevažná väčšina hmoty sa podieľa na tomto konvektívnom prenose. Tu je možné hľadať zdroj veľmi silného magnetického poľa planéty. Množstvo premiestňovanej hmoty musí byť obrovské; pohyb týchto más, obsahujúcich aj určité percento elektricky nabitých častíc ( pohyb ovplyvňovaný Coriolisovými silami ), predstavuje mohutné elektrické prúdy. Indukciou potom vznik pozorované magnetické pole. Tento mechanizmus je teda sčasti obdobou mechanizmu vzniku zemského magnetického poľa; neistota v detailnom vysvetlení týchto pochodov v oboch prípadoch veľmi vysoká.
Teplota na viditeľnom povrchu Jupitera, teda na hornej hranici oblakov je napodiv podľa meraní sondy Pioneer takmer všade rovnaká, a to 125 plus mínus 30 K ( - 147 plus mínus 30 °C. Znamená to teda, že prívod energie z vnútra planéty je v oblasti rovníka o niečo slabší ako v oblasti pólov, pretože by totiž vzhľadom k dopadajúcemu slnečnému žiareniu musela byť teplota na rovníku vyššia. Atmosféra

Viditeľný povrch Jupitera má charakteristický vzhľad dobre viditeľný aj pri pozorovaní pozemskými ďalekohľadmi. Striedajú sa na ňom svetlé a tmavé pruhy rovnobežné s rovníkom. Ich šírka sa postupne smerom k pólom zmenšuje. Tmavé pruhy sú označované ako pásy a pruhy svetlé ako pásma. Všetky tieto útvary sú najzreteľnejšie a tiež najstabilnejšie v nízkych jovigrafických šírkach. Smerom na juh a na sever sú menej nápadné a najmä ďaleko nestálejšie. Pásová štruktúra je výsledkom intenzívnej konvekcie a rýchlej rotácie planéty. Svetlé pásma sú pravdepodobne vrcholky stúpavých konvektívnych prúdov, zatiaľ čo tmavé pásy predstavujú miesta, kde sa ochladený plyn klesá do hlbších vrstiev planéty. Tejto predstave odpovedajú i teploty namerané sondami Pioneer, keď napríklad pre južný rovníkový pruh vyšla teplota 124,1 K a pre južné tropické pásmo 127,7 K.
Podľa nových meraní sa ukazuje, že iba štyri hlavné pásy a päť pásiem je dlhodobo stabilných. Ostatné útvary sú natoľko premenlivé, že ich klasifikácia, prevádzaná v minulosti veľmi podrobne, je dosť sporná. Zhruba od 5O° južnej a severnej jovigrafickej šírky pásová štruktúra prakticky mizne a je nahradená nevýraznou štruktúrou polárnych oblastí.