referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Lea
Utorok, 29. apríla 2025
Južná Amerika - Brazília, Laplatské krajiny a Bolívia (SOČ)
Dátum pridania: 23.02.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: clark
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 252
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 20.8
Priemerná známka: 2.55 Rýchle čítanie: 34m 40s
Pomalé čítanie: 52m 0s
 

Problém je tu opäť so zdrojmi a ich verifikovaním. Najkomplexnejšie informácie ponúkajú servery práve z najrozvinutejších krajín, ktoré sa najviac podieľajú na obrovských sociálnych rozdieloch. Človek ani nemusí študovať žurnalistiku, aby zistil, že objektivita neexistuje. A ako novinári sa stým asi budeme musieť naučiť žiť. 3. Všeobecná charakteristika oblasti
3.1 Prírodné podmienky

Južná Amerika sa rozprestiera na západnej pologuli po oboch stranách rovníka. Väčšina pevniny leží od neho južne. So Severnou Amerikou je spojený iba úzkou Panamskou šijou (širokou 48 km).
Pobrežie je málo členité, len na juhu a juhozápade sa vyznačuje väčšou členitosťou. Polostrovy tvoria 1,1% svetadielu. Základnou a najstaršou geologickou jednotkou pevniny je rozľahlý starobylý Brazílsko-guayanský štít, budovaný najstaršími horninami a vyvrelými hlbinnými telesami, rozdelený hlbokou zníženinou, ktorou preteká Amazonka. Pozdĺž celého západného okraja svetadielu bolo v treťohorách a štvrtohorách vyvrásnené pásmo juhoamerických Kordiller - Ánd. Dodnes tu pretrváva vulkanická činnosť. Najvýraznejším povr-chovým tvarom je úzky pruh vysoko vyzdvihnutých a rovnobežne usporiadaných horských reťazí Ánd, ktoré medzi sebou uzatvárajú celý rad kotlín a náhorných plošín. Guayanská a Brazílska vysočina na východe sú podstatne nižšie, ich povrch je poznačený zvetrávaním a denudáciou. Medzi týmito horopisnými celkami sa rozprestierajú rozsiahle nížiny: Amazonská, Orinocká a Laplatská. Klimaticky patrí podstatná časť Južnej Ameriky k tropickému a subtropickému podnebnému pásmu. Jej zúžená časť leží v miernom podnebnom pásme. Pobrežný pás Peru a severného Čile zaberá oblasť pobrežných púští. V Andách sa podnebie mení so vzrastajúcou nadmor-skou výškou. Patagónske Andy na juhu sú silne zaľadnené. Zrážky dosahujú ročne 2000 mm. Zvyšujú sa na náveterných svahoch vplyvom juhovýchodného pasátu (9000 mm) a znižujú sa na pacifickom pobreží (25 mm) vplyvom hradby Ánd a studeného Peruánskeho prúdu.
Najvhodnejšie životné podmienky v subtropickom pásme sú v nadmorských výškach 1500-2500 m n. m. Najbohatšou rastlinnou (i živočíšnou) formáciou je tropický dažďový prales v Amazónii, v nížinách pri Atlantiku a na kolumbijskom pobreží Tichého oceánu. V subtropickej oblasti pobrežné časti Atlantiku majú vlhké horúce letá a mierne zimy, vo vnútrozemí je chladnejšie a suchšie, sú tu trávnaté stepi - pampy.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Farkaš, C. - Geografia, Enigma, Nitra, 1997, ISBN 80-85471-45-0, Marie Bojarová, Pavel Bojar - Byl pánbůh Brazilec?, Práce, Praha, 1984, Eduardo Galeano - Otvorené žily Latinskej Ameriky, Pravda, Bratislava, 1. vyd., 1974, Kovanda, J. - Amulet z Bolívie, Orbis, Praha, 1976, Magula, A. a kol. - Lexikon štátov a území sveta, Mapa Slovakia, Bratislava, 1. vyd., 2001 ISBN 80-8067-023-4, Graham Batema, Victoria Eganová a kol. - Zeměpis světa, Columbus, Praha, 1994, ISBN 80-901727-6-8, Honzák F., Pečenka M. - Státy a jejich představitelé, Libri, Praha, 1998, ISBN 80-85983-45-1, Lexikon zemí 2000, Fortuna Print, Praha, 1999, ISBN 80-86144-65-6, Kliment Ondrejka, Rekordy Zeme 1 - neživá príroda, Slovenská kartografia, Bratislava, 2. vydanie, 1992, ISBN 80-7103-104-6
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.