Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Južná Amerika - Brazília, Laplatské krajiny a Bolívia (SOČ)
Dátum pridania: | 23.02.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | clark | ||
Jazyk: | ![]() |
Počet slov: | 5 252 |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 20.8 |
Priemerná známka: | 2.55 | Rýchle čítanie: | 34m 40s |
Pomalé čítanie: | 52m 0s |
289: zahraničné spoločnosti dostávali zahraničné pôžičky na sedem až osempercentný úrok a v osobitnom kurze, na ktorý vláda poskytovala záruku v prípade devalvácie realu, kým domáce spoločnosti museli platiť až päťdesiatpercentné úroky z úverov, ktoré namáhavo získali vo svojej krajine. Roberto Campos ktorý navrhol toto opatrenie, vysvetľoval pred parlamentom takto:
Na svete nevyhnutne vládne nerovnosť. Jeden je od narodenia inteligentný, iný je hlúpy. Jeden má od narodenia atletickú postavu, druhý je mrzák. Svet sa skladá z malých a veľkých podujatí. Jedni zomierajú skoro, v najkrajšom rozkvete života; iní sa ponevierajú dlhým a neužitočným životom. V ľudskej prirodzenosti, v povahe vecí jestvuje základná a zásadná nerovnosť. Výnimkou nie je ani úverový mechanizmus. Žiadať, aby domáce spoločnosti mali tie isté možnosti získať zahraničný úver ako spoločnosti zahraničné, zančí nebrať do úvahy základné hospodárske skutočnosti.. 4.4 Argentína
Krajina nekonečných pámp s pastiermi - gaučami, miliónové stáda dobytka, priemyselné centrá, mestské aglomerácie. To všetko patrí k Argentíne. Podobnosť medzi názvom krajiny a latinským slovom argentum (striebro) nie je náhodná. Krajina dostala pomeno-vanie podľa striebra, ktoré sa tu ťažilo v prvopočiatkoch kolonizácie. Neskôr strieborná horúčka prilákala mnoho prisťahovalcov z Európy.(viď podkapitolu Obyvateľstvo)
4.4.1 História a vývoj spoločnosti
Pôvodní juhoamerický Indiáni patrili hlavne ku kočujúcim lovcom. Na severovýchode terajšej Argentíny zakladali prvé sídla a poľnohospodárske komunity. Španieli začali na tieto územia prenikať po prvýkrát v 16. storočí. Dialo sa tak najmä z Bolívie, Čile a Para-guaja. V roku 1536 založili mesto Buenos Aires, no hlavným sídlom bol Asunción. V roku 1776 bolo zriadené samostatné miestokráľovstvo Rio de la Plata a Buenos Aires sa stalo jeho hlavným mestom. Na začiatku 19. storočia (1810) vyhlásením samostatnosti sa začal boj proti španielskej nadvláde. Na čele boja stál José de San Martín. V roku 1826 vznikla Federatívna republika Argentína. Celé 19. storočia sa vyz-načovalo hospodárskym rastom a politickým súperením centralistov a federalistov, vojenských diktatúr podporovanými pozemkovými mag-nátmi a chovateľmi dobytka. Medzi svetovými vojnami boli pri moci umiernené demokratické sily. Pred druhou svetovou vojnou došlo k vojenskému prevratu. Vo vojne zostala Argentína neutrálna. V roku 1943 došlo opäť k prevratu a k moci sa dostal plukovník Juan Domingo Perón, od roku 1946 bol prezidentom. Realizoval rozsiahle sociálne re-formy, ale hospodársky úpadok viedol k jeho zosadeniu armádou roku 1955. V roku ho 1973 ho povolali z exilu, aby sa ujal úradu po vojens-kých vládach ale rok nato zomrel.
Zdroje: Farkaš, C. - Geografia, Enigma, Nitra, 1997, ISBN 80-85471-45-0, Marie Bojarová, Pavel Bojar - Byl pánbůh Brazilec?, Práce, Praha, 1984, Eduardo Galeano - Otvorené žily Latinskej Ameriky, Pravda, Bratislava, 1. vyd., 1974, Kovanda, J. - Amulet z Bolívie, Orbis, Praha, 1976, Magula, A. a kol. - Lexikon štátov a území sveta, Mapa Slovakia, Bratislava, 1. vyd., 2001 ISBN 80-8067-023-4, Graham Batema, Victoria Eganová a kol. - Zeměpis světa, Columbus, Praha, 1994, ISBN 80-901727-6-8, Honzák F., Pečenka M. - Státy a jejich představitelé, Libri, Praha, 1998, ISBN 80-85983-45-1, Lexikon zemí 2000, Fortuna Print, Praha, 1999, ISBN 80-86144-65-6, Kliment Ondrejka, Rekordy Zeme 1 - neživá príroda, Slovenská kartografia, Bratislava, 2. vydanie, 1992, ISBN 80-7103-104-6
Súvisiace linky