Jeden povolí vstup zahraničných monopolov, demokrati všetko znárodnia, to sa nepáči v zahraničí (lebo samozrejme prišli o zisky), a tak podplatia nejakého generála. Ten urobí puč a vráti všetko ako to bolo predtým. Sociálna situácia sa nestále zhoršuje, vzniknú nepokoje, k moci sa dostanú zástupcovia ľudu, všetko znárodnia a sme tam kde sme boli. Kto neverí, nech si pozrie správy. Riešením by hádam bol systém zelenej lúky. Všetko vybudovať nanovo. V Brazílii sa im takto podarila nevídaná vec. Za tri a pol roka postavili nové hlavné mesto pre 100 000 ľudí. Myšlienka uskutočniť viac ako storočný sen o novom meste v srdci brazílskej krajiny a zároveň sa tak vymaniť dávnovekého pralesného života sa i cez rôzne vady na kráse, podarila. Dodnes sa vznášajú námietky voči megalo-manstvu faraónskeho diela, ale Brasilia v tomto nie je sama. Umelo boli vybudované aj iné známe centrá: Washington, Ottawa, Canberra, Pretoria, Dillí, alebo nám bližší Bonn. A najnovšie návrhy na podobnú výstavbu nového hlavného mesta je počuť aj zo susednej Argentíny, ktorej krásne a pyšné Buenos Aires sa taktiež znepáčilo.. Jeden úspešný príklad však Latinskú Ameriku z biedy nevytrhne. To čo potrebujú tieto krajiny, je úprimná pomoc ostatných krajín. Tie by im mali pomôcť vymotať sa z bludného kruhu. V prvom rade by sa mali Juhoameričania zbaviť príživníkov a pijavíc, ktoré vysávajú ich zdroje. Ryba smrdí od hlavy, takže začať treba doma, vo vlastných radoch. Zbaviť sa všetkých zahraničných spoločností tiež nie je riešenie, je potrebné pozorne oddeľovať plevel od zrna. Nechať si doma len čestných a poctivých (ak takí vôbec existujú). To však nie úloha na jeden rok, či volebné obdobie. Ešte veľa vody v Amazonke pretečie a ešte mnoho karnevalov sa uskutoční, kým budeme môcť povedať, že Latinská Amerika je z najhoršieho vonku a patrí medzi zdravé časti planéty.