V súčasnosti obmedzujú vývoz surovín a preferujú jeho spracovanie doma, no lobistické skupiny najmä z USA tvrdo bojujú za priamy vývoz lacných surovín. K hlavným priemyselným odvetviam pochopiteľne patrí spracovanie vyťažených rúd - hutníctvo, spracovanie rýb, petrochémia. Napriek tomu väčšinu spotrebného tovaru dovážajú. Suroviny lacno vyvezú, a potom ako hotové výrobky dovážajú za drahé peniaze. Vodná sieť na území Čile nemá veľa šancí na rozvinutie. Krátke, rýchle rieky sa využívajú na výrobu väčšiny spotrebovanej elektrickej energie. 4.3 Brazília
Štátom z najväčším počtom superlatívov v Južnej Amerike je nesporne Brazília. Rozlohou jej patrí piate miesto na svete a v počte obyvateľov je na šiestom mieste. Krajina rozmanitých prírodných podmienok. Od vlhkých tropických pralesov, po vyprahnuté pampy na juhu krajiny. Na jednej strane rozsiahla Amazonská nížina, ktorá na juhu prechádza do Brazílskej vysočiny. Samotní obyvatelia Brazílie tvrdia, že Boh musí byť Brazílčan, lebo tak, ako bol k nim štedrý, nebol k žiadnemu inému národu. Ideálna stabilná klíma hovorí za všetko. Krajina môže profitovať zo svojho nerastného bohatstva a dreva, ale dopláca na zlé riadenie štátu a využívanie, či skôr vykorisťovanie zo strany nadnárodných konzorcií z rozvinutých krajín (najmä USA, Kanady). 4.3.1 História a vývoj spoločnosti

Brazíliu pre svet objavil portugalský námorný kapitán Pedro Álvares Cabral. Práve on bol prvým Európanom, čo v roku 1500 videl brazílske pobrežie. Krajina dostala meno podľa stromu - brassa (portu-galsky brazil), ktorý bol vyhľadávaným artiklom na vývoz do Európy. Neskôr vo vnútrozemí našli nenásytní kolonizátori ďalšie produkty - zlato, diamanty, kávu. Napriek tomu, že Brazília ma neuveriteľné záso-by, či už nerastných alebo prírodných surovín v konečnom dôsledku na svoje bohatstvo doplatila. Po druhej svetovej vojne sa prevažne agrárna krajina zmenila na priemyselnú oblasť Južnej Ameriky. Vysoká urbani-zácia, ktorá „spriemyseľňovaním“ nastala, sa síce stala motorom prie-myslu, ale na druhej strane sa stáva príčinou iných závažných sociálnych a ekonomických problémov: vyľudňovanie vidieka, málo pracovných síl pri obrábaní poľnohospodárskych produktov, nízka životná úroveň v aglomeráciách, rozsiahle chudobné štvrte, problémy s dopravou atď. Pri pohľade na jazykovú mapu Latinskej Ameriky sa nastoľuje otázka: Prečo sa v Brazílii hovorí po portugalsky, keď vo všetkých ostatných krajinách je oficiálnym jazykom španielčina? Portugalci a Španieli sa totiž v roku 1494 v Tordesillas dohodli na demarkačnej línii. Podľa dohody sa ňou stal 45. poludník na západ od Greenwichu.