(pre-chádza neďaleko Rio de Janeira) Všetky územia na východ od tohto poludníka pripadli Portugalsku a na krajiny na západ od tejto línie sa mohli pokojne sústrediť Španieli. Preto boli portugalské kolónie roztrú-sené na pobreží Afriky, Indie, Indonézie, či dokonca Číny (Macao).
Mnoho súčasných obyvateľov sú potomkami portugalských prisťahovalcov, ale veľký podiel medzi obyvateľstvom majú černosi dovezení z Afriky ako otroci. Domorodí obyvatelia - Indiáni nestačili pokryť potreby pracovných síl kolonizátorov. Nikdy predtým tvrdo ne-pracovali a neboli imúnni proti európskym chorobám, preto ako otroci „za veľa nestáli“. Okolo roku 1580 však Portugalsko ovládli Španieli a koloniálna správa v Brazílii získala voľnejšie ruky. No roku 1650 sa Portugalci vymanili spod španielskej nadvlády a všetko sa vrátilo do starých koľají.
V 17. a 18. storočí nastal masívny prílev otrokov z Afriky. V rokoch 1630-97 vytvorili otroci, ktorí utiekli tzv. Palmarskú republiku. Prvé pokusy o nezávislosť sa uskutočnili už v roku 1789. Avšak boj o jej získanie trval ďalších tridsať rokov. Roku 1807 utiekol pred Napo-leonom celý portugalský kráľovský dvor do Brazílie. Princ regent Dom Joâo vyhlásil Spojené portugalské kráľovstvo Brazílie a Algavry. Po návrate Doma Joâa do Porugalska sa pokúsil jeho syn Dom Pedro opäť upevniť koloniálnu moc, ale obyvateľstvo sa proti tomu tvrdo postavilo, preto v roku 1822 vyhlásil nezávislosť a on sa stal prvým cisárom. Jeho vláda však bola spojená s veľkými problémami. Po vojne s Argentínou (1825-1828) stratili Uruguay. Cisár abdikoval v prospech svojho päť-ročného syna. Po ťažkých rokoch regentskej vlády sa roku 1840 ujal vlády Dom Pedro II. Vládol takmer 50 rokov. Za jeho vlády nastala veľká vlna prisťahovalcov z Európy. Vojenský puč v roku 1889 prinútil cisára k abdikácii. Vyhlásili Spojené štáty brazílske a prezidentom sa stal Fonesco. V rokoch 1895-1909 nastáva hospadársky rozmach kraji-ny v dôsledku priaznivých výsledkov pestovania kávy a zberu kaučuku. Po prvej svetovej vojne nastalo obdobie nepokojov. V roku 1930 po puči civilistov a vojakov sa dostal do prezidentského úradu Getúlio Vergas. Zrevidoval ústavu a fakticky sa stal diktátorom. Po druhej svetovej vojne ho vo voľbách porazil iný kandidát, ale Vergas sa vrátil do úradu v roku 1951. Odhalenie korupcie a účasti na vražde ho v roku 1954 dohnali k demisii a samovražde. V roku 1960 ku koncu vlády liberálneho prezidenta Juscelina Kubitscheka Oliviera sa stala hlavným mestom vnútrozemská urbanisticky originálna Brasília. S rastom prie-myselnej produkcie rástla aj inflácia a zahraničný dlh, ktorý má Brazília jednoznačne najvyšší na celom svete.