Priaznivejšie, teda chlad-nejšie podmienky poskytuje Brazílska vysočina. V najjužnejších častiach sa objavujú v zime dokonca mrazy. Oblasť severovýchodne od rieky Sao Francisco má unikátnu mikroklímu. Predstavuje najsuchšiu oblasť krajiny. Regiónu hrozí postupná desertifikácia. Najvyššie zrážky spadnú v horských oblastiach pri hraniciach s Venezuelou.
Fauna a flóra
Asi 65% územia krajiny pokrývajú lesy. Tropické pralesy v povodí Amazonky majú najbohatšiu flóru na svete. Na juhu krajiny pre-vládajú stepi. Takmer celý svet sa s hrôzou v očiach pozerá na devastá-ciu jedinečného pokladu - amazonského pralesa. Ich bezohľadné vyru-bovanie robí vrásky na čele nejednému ekológovi. Podľa údajov OSN zmizne za minútu prales vo veľkosti dvoch futbalových ihrísk. Taktiež fauna Amazónie je bohatá. Na stromoch žijú početné druhy opíc, hadov, žiab a vo vodách až 1 500 druhov rýb. Mimo centrálne pralesy bolo prírodné prostredie ťažko poškodené, ba až zdevastované, takže ich obývanie živočíchmi je výrazne obmedzené. 4.3.3 Hospodárstvo

Brazília má ohromné prírodné bohatstvo, ale nedostatok vlast-ných finančných zdrojov limituje ich účinnejšie využitie. Vláda kontro-luje životne dôležité odvetvia, ale väčšina investícií pochádza zo zahra-ničia (USA, Japonsko, Nemecko). Brazília ma absolútne najväčší zahraničný dlh na svete. Vysoká inflácia je sprievodným javom brazíl-skeho vývoja. Brazília dlhodobo patrí medzi krajiny s najväčším sociálnymi rozdielmi. Poľnohospodárstvo
Brazília je sebestačná v produkcii potravín aj keď jej plantážové hospodárstvo bolo orientované na vývoz. Stále sa rozširujú plochy obrábanej pôdy, avšak len na úkor pralesov. Poľnohospodárska pôda zaberá 30% plochy, no na ornú pôdu pripadá asi 4%. Latifundiá a zahraničné monopoly (trhové veľkostatky, plantáže) zaberajú 80% výmery poľnohospodárskej pôdy. Hlavnými plodinami je sója (ako krmivo), káva (viď prílohu Koniec eldoráda), cukrová trstina, v produk-cii ktorej je Brazília na prvom mieste. Trstina sa používa na výrobu gasalkoholu, ako náhrada za nedostatkový benzín. Tento výrobný proces bol vyvinutý práve v Brazílii s cieľom odstrániť jej závislosť na dovoze drahej ropy od ropného kartelu. Pre domácu spotrebu pestujú kukuricu, ryžu a pšenicu. Pralesy taktiež veľmi trpia intenzívnym zberom kaučuku na severe krajiny. V dôsledku výrazného zalesnenia a veľkého výrubu lesov má výrazné zastúpenie pri tvorbe HDP vývoz dreva a drevársky priemysel. Vychyteným drevom je mahagón. No aj tu sa prejavujú priam až choré vzťahy medzi výrobcami a predajcami.