Zatiaľ čo na mieste priekupník dostane za strom 30 dolárov, na medzinárodnom trhu z neho zaplatia 3 300 dolárov. Milovníci prepychu si potom u prestížnych predajcov môžu kúpiť stôl s dvadsiatimi stoličkami za 8 850 dolárov. Pritom šikovný stolár dokáže z jedného stromu vyhotoviť dvanásť až pätnásť takýchto sád. Podtrhnuté spočítané: za zisk z predaja nábytku v USA, Nemecku, Veľkej Británie, Holandsku či Belgicku, kam smeruje drvivá väčšina brazílskeho exportu mahagónového dreva, v amazonskom pralese si zaobstaráte neuveriteľných 4 275 mahagónových stromov. (viac viď príloha)
Napriek veľkému potenciálu je rybolov v Brazílii málo rozvinutý. Väčšina rybárskych prístavov je na juhu.

Ťažba a priemysel
Zásoby niektorých surovín sú nepredstaviteľné. Brazília okupuje prvé miesto na svete v ťažbe železnej rudy, svetový význam má ťažba bauxitu, mangánu, cínu, zlata, striebra, uránu a diamantov. Zásoby ropy prevažne vo vnútrozemí nie sú veľmi využívané. Zastaralé technologic-ké postupy pri ťažbe a neochota ťažiarskych nadnárodných konzorcií investovať do modernizácie majú pre okolitú krajinu katastrofálne dôs-ledky. Najmä necitlivá povrchová ťažba ničí rozsiahle plochy lesa. Vodné toky sú permanentne zamorované ortuťou, kyanidmi, či inými jedovatými látkami. Ničenie prostredia, rozširovanie ťažby vytláčajú pôvodných Indiánov, ktorí postupne miznú z etnografickej mapy sveta. Ustrážiť indiánske územia pred neustálym prenikaním farmárov, vojakov zlatokopov a ťažobných robotníkov je nad sily indiánskej nadácie Funai (Fundaco Nacional do Indio). K tomu by nadácia potrebovala vlastnú armádu, helikoptéry, prístroje pre nočné videnie, rýchle člny a podporou polície a právnikov. Odhaduje sa, že ohrozené sú štyri pätiny indiánske rezervácii. Viac ako 90% spotrebovanej elektrickej energie pochádza z vodných elektrární. Elektráreň Itaipú na hranici s Parguajom je s výko-nom 12 600 MW najväčšia na svete. Spracovateľský priemysel je pomerne diverzifikovaný. Najdôležitejšími odvetviami je spracovanie vlastných surovín: hutníctvo, spracovanie dreva, ropy, chemický priemysel, potravinárstvo, kožiarstvo. V súčasnosti sa do popredia dostávajú odvetvia, ktoré vyrábajú a exportujú už hotové výrobky: strojárstvo (automobilka Volkswagen) a eletrotechnický priemysel. Tým sa aspoň čiastočne odstraňuje závislosť krajiny od svetových cien rôznych komodít.

Závislosť na zahraničí
Ako k tomu došlo, že drvivá väčšina veľkých podnikov v Brazílii je v rukách zahraničných investorov? Jednoducho. V roku 1965 prijal prezident Castelo Branco smutne preslávenú vyhlášku č.