Z ekonomického hľadiska je hmota bieleho trpaslíka veľmi racionálne usporiadaná – zmienená mreža má totiž zo všetkých možných i nemožných zostáv práve najnižšiu energiu – ide totiž o energetickú i geometrickú dokonalosť, o akej sa normálnym hviezdam ani nesníva.

Novy
Astronóm na Zemi spozoruje, že nejaká, i v obrovskom ďalekohľade ťažko viditeľná, hviezda naraz zvýši svoju jasnosť až stotisíckrát. Pre takýto kozmický ohňostroj sa dá právom použiť slovo výbuch. Hovoríme potom o výbuchu novy (novej hviezdy). Názov nie je práve najšťastnejší, lebo nejde o úplne novú hviezdu, ale o jej fantastické zjasnenie. Spektrálny rozbor vždy ukáže, že v spektre novy sú silné emisie – doklad existencie riedkeho atmosférického obalu telesa. Obal novy sa rozpína rýchlosťou až niekoľko tisíc kilometrov za sekundu. Neskôr v spektre pozorujeme zakázané čiary; vieme, že ich vysiela veľmi zriedený plyn. Jasnosť novy dosiahne maximum obvykle počas niekoľkých hodín alebo dní po výbuchu. Pokles jasnosti je ďaleko pozvoľnejší. K pôvodnej hodnote jasnosti sa nova vráti obvykle až za niekoľko rokov. Aj keď samotný úkaz pôsobí dojmom, že sa hviezda zničila, v skutočnosti boli odhodené len povrchové vrstvy o pomerne malej hmotnosti – okolo jednej desaťmilióntiny hmoty Slnka. Preto tiež nova po výbuchu žiari prakticky rovnako ako nova pred výbuchom. Pozorovania ukazujú, že výbuchy nov sa po nejakom čase opakujú. Zdá sa, že intenzita výbuchu súvisí s dĺžkou intervalu medzi nasledujúcimi explóziami, a že teda všetky novy vybuchujú viackrát. Čím je výbuch novy mohutnejší, tým viac času k nemu nova zbiera sily, takže u niektorých nov je interval medzi explóziami až desaťtisíc rokov. V každom prípade je však zrejmé, že pokiaľ nova má vôbec vybuchnúť, musí byť príslušná hviezda zložkou tesnej dvojhviezdy. Nášmu Slnku teda nehrozí žiadne nebezpečenstvo, že by vzplanulo ako nova.

Supernovy
Jadrá hviezd, ktoré majú najväčšiu hmotnosť, obsahujú najťažšie prvky, najmä železo. Tieto obrovské hviezdy, ktorých obvod môže byť až 1000-krát väčší ako obvod Slnka, postupne vyčerpajú všetky možnosti jadrových reakcií na to, aby sa mohli udržať v žiarivej rovnováhe. Ak už niet mechanizmu, ktorý by dokázal udržať rovnováhu, centrálne časti hviezd sa zrútia do seba, hviezdy vybuchnú a ich hmota sa rozptýli v kozmickom priestore. Tento jav sa nazýva supernova. Výbuch supernovy sa navonok prejaví asi stomiliónovým zvýšením jasnosti hviezdy. Supernova sa však líši od novy nielen veľkosťou samotného úkazu, ale predovšetkým jeho kvalitou. Zatiaľ čo pri nove išlo len o odvrhnutie vrchného plynného obalu, pri výbuchu supernovy sa do kozmického priestoru rozplynie bezmála celá hmota masívnej hviezdy.