Ostane len pôvodné železné jadro, v ktorom však obrovská sila vtlačí elektróny do protónov a vytvorí malú guľu s priemerom len dvadsať kilometrov, s hmotnosťou až 500 miliónov ton na kubický centimeter, ktorá je len z neutrónov. Aby sa Zem premenila na rovnako husté teleso, musela by sa scvrknúť na guľu s priemerom 30 metrov. Vo zvyšku hviezdy je hmota taká stlačená, že všetky atómy sú rozdrvené. Tento zvyšok hviezdy sa volá neutrónová hviezda. Neutrónové hviezdy sú síce miniatúrne, ale časť svojej žiarivosti si zachovajú, takže ich môžeme pozorovať. Niektoré z nich zaregistrujeme ako pulzary, lebo vyžarujú rádiové žiarenie, ktoré doletí až k nám vo forme veľmi krátkych periodických impulzov.

Pulzary
Pulzary sú neutrónové hviezdy, ktoré sa veľmi rýchlo otáčajú okolo svojej osi a vysielajú zväzok rádiových vĺn alebo iného žiarenia v určitom smere. Tento zväzok bliká do vesmíru ako maják na policajnom aute. Ak náhodou pretne Zem, môžeme ho pozorovať. Potom zmizne a znovu ho uvidíme, keď sa hviezda úplne otočí okolo svojej osi. Trvá to zlomok sekundy, alebo len pár sekúnd. Žiadna normálna hviezda nie je schopná rotovať tridsaťkrát za sekundu, bez toho aby ju odstredivá sila neroztrhala. Musí teda určite ísť o kompaktné teleso. Výpočty ukazujú, že jedine neutrónová hviezda vydrží tak rýchlu rotáciu – vydržala by dokonca až 600 obrátok za sekundu. Takým spôsobom sa objavilo niekoľko sto neutrónových hviezd. Volajú sa pulzary (z angl. pulsating stars), pretože ich žiarenie zachytávame vo veľmi pravidelných intervaloch, akoby tieto hviezdy pulzovali. Prvý pulzar objavili v roku 1967 na britskom rádioastronomickom observatóriu v Cambridge.

Čierne diery
Ak je jadro hviezdy, ktorá vybuchla, veľmi ťažké, premení sa na objekt ešte zvláštnejší, ako je neutrónová hviezda: na čiernu dieru. Celá hmotnosť obrovskej hviezdy sa scvrkne do priestoru, ktorý má priemer len niekoľko kilometrov, ale úžasnú hustotu. Tento objekt má takú veľkú príťažlivosť, že navždy pohltí všetko, čo sa k nemu priblíži. Táto sila je taká veľká, že jej nemôže nič odolať. Čierna diera zachytáva aj svoje vlastné svetlo, preto je čierna. Je neviditeľná, ale astronómovia ju môžu zaznamenať vďaka gravitačnému účinku, ktorý okolo seba vyvoláva.