Aj keď má každá planéta svoje špecifiká, Zem má v slnečnej sústave unikátne postavenie. Od ostatných planét sa líši tým, že je aktívna. Vulkanickou činnosťou a zemetraseniami si naša planéta „obnovuje“ svoj povrch a neustále sa mení. Je to jediná planéta, ktorá má kvapalnú vodu v relatívne hojnom množstve; Mars je príliš chladný, Venuša zas veľmi horúca. Aj atmosféra Zeme je celkom odlišná od atmosfér iných planét. Nepodobá sa susedným planétam s ich atmosférami bohatými na oxid uhličitý. Naša atmosféra obsahuje prevažne dusík a kyslík. Toto zloženie umožňuje zachytiť časť nebezpečného žiarenia Slnka a tiež chrániť zemský povrch pred dopadmi meteoritov. Skutočnosť stále aktívneho povrchu, prítomnosť oceánov a ochrannej atmosféry viedli na našej planéte k vývoju čohosi unikátneho života. Povrch Zeme: Povrch Zeme tvarujú geologické sily, ktoré sa nevyskytujú na žiadnej inej planéte. Kôra (vonkajší obal) sa skladá z obrovských blokov nazývaných dosky, ktoré sa neustále pohybujú a preto je súčasná mapa Zeme iba momentkou meniaceho sa sveta. Pohyblivé dosky plávajú na vrstve čiastočne roztavenej horniny. Keď sa zrážajú, alebo sa vzďaľujú, kamenný povrch sa pretvára. Tieto sily ustavične premiestňujú horniny na Zemi, a preto je väčšina zemského povrchu mladšia ako 200 miliónov rokov. Atmosféra Zeme: Planéta Zem je obklopená tenkou vrstvou plynov nazývanou atmosféra, ktorá chráni jej povrch pred nevľúdnosťou kozmu. V porovnaní s veľkosťou Zeme nie je atmosféra hrubšia ako šupka jablka, ale je to miesto, kde prebiehajú búrlivé procesy. Slnko ju nerovnomerne ohrieva a natlačená okolo Zeme vytvára neustále sa meniace útvary. Zemská atmosféra je veľmi zložitý a nepredvídateľný systém v slnečnej sústave. Atmosféra je aj dôležitou ochranou života na Zemi. Udržuje na planéte prijateľnú teplotu a chráni jej povrch pred nebezpečným žiarením z kozmu. Štruktúra atmosféry: Atmosféra je zmes plynov (hlavne dusíka a kyslíka), vody a prachu. Je asi 500 km hrubá, nie je však ohraničená, postupne sa stráca v kozmickom priestore, pretože čím je ďalej, tým je redšia. Pri povrchu vytvára cirkulujúca atmosféra silné vetry vanúce v systémoch, ktoré sú ovládané ohrevom Slnka a rotáciou Zeme. Medzi globálnymi veternými systémami existujú víriace oválne masy vysokého tlaku (anticyklóny) a nízkeho tlaku (depresie).