Mars

Mars je štvrtou planétou vzdialenou od Slnka. Tiež o ňom hovoríme ako o červenej planéte, čo je spôsobené najmä oxidmi železa.Je na nej chladno
okolo –23 stupňov celzia. . Mars je v opozícii vzhľadom na Zem každých 780 dní, ale vplyvom excentricity dráhy sa mení vzdialenosť s 15 aj 17 ročným cyklom. Najmenšia vzdialenosť medzi Zemou a Marsom je 56 miliónov kilometrov. Sklon Marsu je o necelý stupeň odlišný od Zeme, čoho dôsledkom je podobné zmena štyroch ročných období. Aj keď sú na tu relatívne veľké rozdiely medzi teplotami v lete a v zime, aj v letných mesiacoch môžeme zbadať námrazu a snehový poprašok. Menšie tmavé miesta sa nazývajú jazerá alebo zálivy. Svojou povahou sa však tmavé plochy na Marse odlišujú od tých na Mesiaci. Nie sú to lávou zaliate obrovské krátery, ale miesta s nízkou odrazivou schopnosťou povrchu bez ohľadu na výšku terénu. Je to tiež jediná planéta slnečnej sústavy, kde na povrchu môžme nájsť ľadové čiapočky, ktoré sú tvorené vodným ľadom a zmrznutým oxidom uhličitým (len južná čiapočka). Povrch Marsu je pokrytý impaktnými a vulkanickými krátermi, na severnej pologuli sú ale aj planiny s malým množstvom kráterov. V súčasnosti tu nenájdeme žiadnu vulkanickú činnosť. O tom, že tu v minulosti bola svedčí najmä Olympus Mons – najväčšia sopka Slnečnej sústavy, týčiaca sa do výšky 25 kilometrov. Povedľa nej nájdeme viacej sopečných pohorí. Charaketristickou črtou Marsu (ako aj všetkých ostatných vnútorných planét) sú tektonické zlomy, tu je najznámejší Valles Marineris, mohutný kaňon tiahnuci sa pozdĺž rovníku. Zaujímavosťou povrchu Marsu je tiež sieť vyschnutých riečišť, ktoré boli v minulosti plné vody. Dnes sa však tečúca voda premenila na ľad v polárnych čiapočkách alebo v ľade pod povrchom. Kvôli veľmi nízkemu atmosferickému tlaku ani dnes nie je možné, aby sme na povrchu našli tečúcu vodu, pretože by sa hneď vyparila. Pod povrchom Marsu v kôre hrubej 48 kilometrov sa pravdepodobne nachádza nerozmŕzajúci ľad. Plášť je tvorený sopečnými horninami a je hrubý asi 200 km. Pod ním sa nachádza čiastočne roztavená prechodová vrstva, jadro má priemer 1300 – 2100 kilometrov. Atmosféra je tvorená prevažne oxidom uhličitým so stopami dusíku, argónu a kyslíku. Atmosféra má tri vrstvy: troposféru (do 35 km), stratosféru (35 – 130 km) a termosféru (130 – 220 km), exosféru tvoria zbytky atmosféry vo výške nad 220 km. Pre atmosféru Marsu je typické prúdenie v severojužnom smere, ktoré prekračuje rovník.

Teplý vzduch stúpa na tej pologuli, kde je práve leto hore, vo veľkých výškach sa premiestňuje na opačnú pologuľu a klesá dole. Mars má oveľa menej oblačnosti ako môžeme vidieť na Zemi, dochádza tu však k cyklónovým búrkam, ktoré sú na Zemi podobné hurikánom a tajfúnom. Väčšina mrakov je tvorená vodnou parou, pri čiapočkách sú aj zmesou oxidu uhličitého. Čiapočky sa dopĺňajú aj jeho kondenzáciou.
Na Marse sa pozorujú 3 druhy oblačnosti rozličného sfarbenia: biele, sivé a žlté. Biele oblaky, podobné našim, tvoria väčšie sústavy oblakov a pozorujú sa nad vrcholkami pohorí. Pohybujú sa najmä pozdĺž rovníka a v okolí pólov, nad ktorými sa udržujú aj mesiace. Sú nízko nad povrchom a tvoria aj ranné hmly. Sivé oblaky sú vo výške 15 až 20 km niekedy aj do 100 km. Tvoria ich kryštáliky ľadu CO2. Predpokladá sa, že jeden druh bielych oblakov je z ľadu H2O. Vyskytujú sa častejšie na severnej pologuli, kde sa zistilo aj väčšie percento vodných pár.
V poslednej dobe sú na červenú planétu vysielané sondy, ktorých úlohou je najmä zistiť možnosť čo aj nepatrného života. Približne v roku 2018 by mala byť na Mars vyslaná aj ľudská posádka. Prvá sonda M 1 v roku 1.11.1962 uskutočnila 19.6.1963 prelet okolo Marsu vo vzdialenosti 193 000 km. MARS – Mesiace

Koncom 19-ho storočia americký astronóm Asaph Hall z Washingthonského námorného observatória zistil, že aj planétu Mars obiehajú 2 mesiace. Dostali meno Phobos a Deimos (Strach a hrôza). Sú to kusy skaly, pokryté veľkým množstvom kráterov. Phobos má rozmer 28 km, druhý Deimos len 16 km. Malá hmotnosť a pritažlivosť nestačí na to, aby si udržali atmosféru, no stačí na to, aby na nich ostala malá vrstva prachu – pamiatka po dopade meteoritov. Zaujímavosťou je obeh oboch telies. Obidva obiehajú rovnakým smerom, no obežná doba Phobosu je dostatočne malá na to, aby bol z povrchu Marsu pozorovaný akoby obiehal opačne. Phobos - je charakteristický množstvom veľkých kráterov s najväčším Stickney, ktorý má priemer 10 km. Priemerná veľkosť kráterov je cca 150 metrov. Mesiac má na povrchu tiež niekoľko zlomov spôsobených gravitáciou Marsu.
Deimos - má podstatne hladší povrch ako Phobos, žiadny z kráterov nie je väčší ako 3 km. Tiež je viac ako dvakrát ďalej od Marsu ako Phobos. Nenájdeme tu preto žiadne povrchové zlomy.

Fyzikálne charakteristiky planéty Mars
Planéta:
Rovníkový priemer 6787 km
Polárny priemer 6752 km
Vzdialenosť od Slnka 227 940 930 km
Hustota 3940 kg/m3
Hmotnosť 6,942.

1023 kg
Perióda rotácie 24h 37m 23s
Obežná dráha: 686,980 dna
Úniková rýchlosť 5,0 km/s
Albedo 0,15
Sklon rovníka k rovine dráhy 25°11'
Priemerná teplota povrchu 220 K
Gravitačné zrýchlenie na povrchu (Zem = 1) 0,38
Veľká polos 1,534 AU = 227,9. 106 km
Excentricita 0,0934
Sklon dráhy 1°51'
Siderická obežná doba 686,980 dňa
Priemerná obežná rýchlosť 24,13 km/s
Mesiace 2

Najvýznamnejšie zložky atmosféry oxid uhličitý (95,32%), dusík (2,7%), argón (1,6%), kyslík (0,13%), oxid uhoľnatý (0,07%), vodná para (0,03%)
- ďalšie zložky atmosféry neón, kryptón, xenón, ozón.