Jej stredobodom je Slnko. Okolo neho obieha 9 planét, - 4 vnútorné, relatívne malé a pevné telesá a päť vonkajších – tie sa skladajú prevažne zo zmrznutých a kvapalných plynov. Okolo niektorých planét obiehajú mesiace – telesá s menšou hmotnosťou, ako sama planéta. Vznikli buď odtrhnutím od planéty po zrážke s meteoritom alebo sú to meteority, ktoré pritiahla gravitačná sila planéty.
Vnútorné planéty majú dovedna len 3 mesiace, zatiaľ čo vonkajšie planéty majú viac ako 60.

SLNKO

Odlišuje sa od ostatných telies slnečnej sústavy predovšetkým svojou veľkosťou. Jeho rovníkový priemer je 1 392 000 km a objem je 1 304 000 krát väčší ako je objem zeme. Slnko je pravá hviezda. Žiari približne 5 mld. rokov. Uvoľňuje množstvo energie vo forme tepla a svetla. V tomto procese bude pokračovať pravdepodobne ďalších 5 mld. rokov. Potom sa bude ďalších 1,4 mld rokov zjasňovať a zväčšovať do štádia červeného obra. Nakoniec sa zvyšok Slnka, s hmotnosťou okolo polovice dnešnej hmotnosti, zmrští do bieleho trpaslíka- hustú horúcu hviezdu s polomerom menším ako polomer našej Zeme. Táto energia sa tvorí v „ peci ” – hlboko vo vnútri slnka. Ako palivo sa využíva vodík, ale teplo tu nevzniká obyčajným horením tohto plynu. Namiesto toho tu prebiehajú jadrové reakcie. Pri nich sa premieňajú jadrá vodíka na iný plyn – hélium. Tento proces sprevádza vznik enormného množstva energie, ktorá udržuje slnko v žiarivej rovnováhe. Rotácia okolo vlastnej osi trvá Slnku 25 dní a 9 hodín. Priemerná teplota na povrchu je 5 500°C. Ani Slnko však nie je stálicou. Obieha okolo celej galaxie a vlečie so sebou všetky planéty. POVRCH

Povrch Slnka klokoce ako vriaca voda. Z času na čas vytriskujú z povrchu obrovské fontány žeravých plynov, nazývané protuberancie. Vytriskujú stovky až tisícky kilometrov do atmosféry a majú tvar slučky. Takýto tvar majú preto, lebo magnetické pole, ktoré ich formuje a udržiava, pôsobí po zakrivených siločiarach. Magnetické pole slnka zapríčiňuje aj vznik tzv. tmavých škvŕn, ktoré sa objavujú na povrchu Slnka. Slnečné škvrny sú v podstate oblasti povrchu s omnoho nižšou teplotou ako okolie. V okolí škvŕn sa nezriedka vyskytujú prudké výrony plynov, nazývané erupcie. Vystreľujú do kozmu prúdy častíc. Slnko nevyžaruje do kozmu iba svetlo a teplo, ale aj elementárne častice, ktoré vytvárajú mimo slnka tzv. slnečný vietor.