Jej stredobodom je Slnko. Okolo neho obieha 9 planét, - 4 vnútorné, relatívne malé a pevné telesá a päť vonkajších – tie sa skladajú prevažne zo zmrznutých a kvapalných plynov. Okolo niektorých planét obiehajú mesiace – telesá s menšou hmotnosťou, ako sama planéta. Vznikli buď odtrhnutím od planéty po zrážke s meteoritom alebo sú to meteority, ktoré pritiahla gravitačná sila planéty.
Vnútorné planéty majú dovedna len 3 mesiace, zatiaľ čo vonkajšie planéty majú viac ako 60.

SLNKO

Odlišuje sa od ostatných telies slnečnej sústavy predovšetkým svojou veľkosťou. Jeho rovníkový priemer je 1 392 000 km a objem je 1 304 000 krát väčší ako je objem zeme. Slnko je pravá hviezda. Žiari približne 5 mld. rokov. Uvoľňuje množstvo energie vo forme tepla a svetla. V tomto procese bude pokračovať pravdepodobne ďalších 5 mld. rokov. Potom sa bude ďalších 1,4 mld rokov zjasňovať a zväčšovať do štádia červeného obra. Nakoniec sa zvyšok Slnka, s hmotnosťou okolo polovice dnešnej hmotnosti, zmrští do bieleho trpaslíka- hustú horúcu hviezdu s polomerom menším ako polomer našej Zeme. Táto energia sa tvorí v „ peci ” – hlboko vo vnútri slnka. Ako palivo sa využíva vodík, ale teplo tu nevzniká obyčajným horením tohto plynu. Namiesto toho tu prebiehajú jadrové reakcie. Pri nich sa premieňajú jadrá vodíka na iný plyn – hélium. Tento proces sprevádza vznik enormného množstva energie, ktorá udržuje slnko v žiarivej rovnováhe. Rotácia okolo vlastnej osi trvá Slnku 25 dní a 9 hodín. Priemerná teplota na povrchu je 5 500°C. Ani Slnko však nie je stálicou. Obieha okolo celej galaxie a vlečie so sebou všetky planéty. POVRCH

Povrch Slnka klokoce ako vriaca voda. Z času na čas vytriskujú z povrchu obrovské fontány žeravých plynov, nazývané protuberancie. Vytriskujú stovky až tisícky kilometrov do atmosféry a majú tvar slučky. Takýto tvar majú preto, lebo magnetické pole, ktoré ich formuje a udržiava, pôsobí po zakrivených siločiarach. Magnetické pole slnka zapríčiňuje aj vznik tzv. tmavých škvŕn, ktoré sa objavujú na povrchu Slnka. Slnečné škvrny sú v podstate oblasti povrchu s omnoho nižšou teplotou ako okolie. V okolí škvŕn sa nezriedka vyskytujú prudké výrony plynov, nazývané erupcie. Vystreľujú do kozmu prúdy častíc. Slnko nevyžaruje do kozmu iba svetlo a teplo, ale aj elementárne častice, ktoré vytvárajú mimo slnka tzv. slnečný vietor.

Keď častice slnečného vetra zasiahnu Zem, niektoré z nich zachytí jej magnetické pole. V priestore potom vytvárajú prstencové útvary, nazývané van Allenové pásy. MERKÚR

Je to druhá najmenšia planéta v slnečnej sústave. Jej rovníkový priemer je iba
4 878 km a hmotnosť iba 1/17 Zeme. Vzdialenosť od Slnka je 58 mil.km a obehne okolo neho za 88 dní. Okrem toho rotuje okolo vlastnej os, tento pohyb vykoná za 58 dní a 16 hodín. Teplota sa pohybuje od 450°C na privrátenej strane až po –183° C na odvrátenej. Okolo Merkúru neobieha žiaden mesiac. Skladá sa prevažne zo železného jadra, plášťa a kôry. Na povrchu nie je žiadna atmosféra. Merkúr sa veľmi ťažko pozoruje zo Zeme, pretože sa neustále zdržiava v blízkosti Slnka. VENUŠA

Predstavuje strašidelný svet s nedýchateľnou atmosférou, ktorá by ľudskú bytosť rozdrvila. Atmosferický tlak je 90 krát väčší ako na povrchu Zeme a teplota je okolo 480° C. Rovníkový priemer je 12 104 km, vzdialenosť od Slnka je 108 mil. km a obehne ho za 224 dní. Atmosféra sa skladá z oxidu uhličitého a hmly. Taktiež ako Merkúr má kamenné jadro. Nemá žiadny mesiac. ZEM

V poradí treťou planétou od Slnka je naša Zem. Je to prevažne kamenisté teleso, obklopené vrstvou plynu. Jej rovníkový priemer je 12 756 km a hmotnosť 6 krát 1024kg. Objem je 1,1 krát 1024 km3 a hustota v porovnaní s vodou 1:5,5. Vzdialenosť od Slnka je 149,6 mil km. Okolo vlastnej osi obehne za 23 hodín a 56 min. Okolo Slnka obehne za 365 dní a 6 hodín. Má 1 mesiac. Viac ako 2/3 povrchu zaberajú vody svetového oceánu.

Mesiac Zeme

Má priemer 3476 km a vzdialenosť od Zeme je 384 000 km. Obehne okolo nej za 27 dní a 8 hodín. Taký istý čas potrebuje na rotáciu okolo vlastnej osi teplota na povrchu mesiaca sa pohybuje od +120oC až po –160 oC.
Mesiac je voči Zemi síce malý, no i tak neustále pôsobí na ňu a vyvoláva slapové účinky ( príliv a odliv ). Keď je Mesiac v prvej a poslednej štvrti ( Slnko, Zem a Mesiac zvierajú pravý uhol ) vzniká nízky (kvadratívny) príliv. Naopak, keď je Mesiac v splne alebo nove (Mesiac, Slnko a Zem sú v jednej priamke), vtedy nastáva najvyšší (syzygiálny) príliv.

MARS

Je v poradí 4. planétou od Slnka, posledná vnútorná. Nazývame ju taktiež Červená planéta. V určitom zmysle sa podobá na Zem - deň je iba o 43 min. dlhší ako u nás, má ročné obdobia. Na severe i juhu má polárne ľadové čiapočky. Jeho rovníkový priemer je 6 794 km a vzdialenosť od Slnka je 227 900 000 km.

Okolo Slnka obehne za 687 dní. Priemerná teplota je –23o C. Má dva malé mesiace - Fabos a Deimos.
Veľkú časť marťanského povrchu tvoria takmer rovné planiny pokryté pôdou a roztrúsenými skalami. Najvyšším bodom terénu je obrovská sopka Olympus Mons. Týči sa do výšky 25 km a základňa má rozpätie viac ako 600 km. Samotné ústie kráteru je 80 km. Je trikrát vyšší ako Mount Everest.

JUPITER

Je jednoznačne najväčšou planétou. Je to obrovská plynná guľa s hmotnosťou dvojnásobne väčšou, ako hmotnosť všetkých ostatných planét dokopy. Pohltil by 1 300 Zemí. Je to 1. vonkajšia planéta, od Marsu ho delí pás asteroidov, široký 200 mil. km. Tvar planéty je skôr oválny ako guľový, je to dôsledok rýchlej rotácie. Rovníkový priemer Jupitera je 142 800 km. Je vzdialený od Slnka
778 300 000 km. Obehne okolo neho za 11 rokov a 10 mesiacov. Na rotáciu okolo vlastnej osi potrebuje 9 hod. a 50 min. Priemerná teplota je –150o C. Atmosféra sa skladá z vodných kvapiek, mrakov vodného ľadu, mrakov síranu amónneho, mrakov zmrznutého čpavku a plynného vodíka. Má 16 mesiacov:
Metis, Adrestea, Téba, Amaltea, Io, Ganymedes, Európa, Kalisto , Elara, Himália, Léda, Lyzitea, Carme, Ankara, Sinopa, Pasiphae.
Najväčší je Ganymedes. Io je jediné teleso vo vesmíre (okrem Zeme), ktoré má činné vulkány. Jupiter má aj veľmi úzky a nevýrazný prstenec nepozorovateľný zo Zeme. Objavila ho sonda VOYAGER 2. Obopína dookola rovník planéty. V polovici júla 1994 sa na Jupiteri stala jedinečná udalosť: zrážka s úlomkami kométy Shoemaker-Levy 9, ktorá bola objavená koncom marca 1993. Úlomky kométy vnikali rýchlosťou 60 km/s hlboko do oblačnej prikrývky planéty vyvolali silné výbuchy, ktoré na dlhé mesiace porušili vzhľad atmosféry. SATURN

Je druhá najväčšia planéta Slnečnej sústavy. Je to obrovská guľa zložená z plynov a tekutých plynov, dokonca by mohla plávať na vode. Okolo celej planéty obiehajú prstence. Prstence sa skladajú zo skál od ktorých sa odráža svetlo. U Saturna rozlišujeme tri druhy prstencov:
Prstenec A – vonkajší- od ostatných je oddelený širokou Cassiniho medzerou. Prstenec B – je výrazne jasnejší ako prstenec C.
Priemerná teplota Saturnu je -180o C. Jeho rovníkový priemer je 120 000km. Je vzdialený od Slnka miliardu 427 mil. km. Okolo Slnka obehne za 29 rokov a 6 mesiacov.

Saturn má 22 mesiacov, medzi ktorými sú však aj pastierske (sú to malé mesiace, ktoré obiehajú prstence po oboch stranách). Najväčšie mesiace sú : Titan, Japetus, Rea, Tetyda, Mimas. Titan má ako jediný mesiac v Slnečnej sústave vlastnú atmosféru, ktorá je zložená z dusíka a metánu. URÁN

Je dvakrát ďalej od Slnka ako Saturn, čiže 2869,6 krát 106 km a obehne okolo neho za 84 rokov. Priemerná teplota je tropických –214o C. Je to taktiež plynová planéta. Jeho zvláštnu, modrasto zelenú farbu spôsobuje prítomnosť metánu v atmosfére. Na jeho povrchu sa nachádza vodno- čpavkový oceán. Urán má 15 mesiacov. Najzaujímavejší je Miranda , pri ktorej sa vedci domnievajú, že sa kedysi zrazil s veľkým asteroidom a rozbil sa na kusy a potom sa znova scelil a vytvorila sa podivuhodná krajina, ktorú dnes pozorujeme. NEPTÚN

V roku 1 846 nemecký astronóm Johan Galle objavil 8. planétu – Neptún. Veľkosťou sa skoro vyrovná Uránu, a v ďalekohľade má modrastý odtieň. Na jeho povrcha planéty s nachádza vodno - čpavkový oceán. Jadro je prevažne kamenno- železné. Rovníkový priemer Neptúnu je 49 500 km. Od slnka je vzdialený 4496,7 krát 106 km a obehne ho za 164 rokov a 10 mesiacov. Priemerná teplota na povrchu je –220 C. Okolo Neptúna obieha 8 mesiacov. PLUTO

Hľadanie nových planét pokračovalo aj v 20. stor. V roku 1930 mal americký vedec Clyde Tombaugh úspech. Spozoroval maličkú, pohybujúcu sa hviezdu, o ktorej dokázal, že je to planéta. Pluto je veľmi maličký svet, je to najmenšia planéta s priemerom len 2 284 km a s hmotnosťou 1/500 Zeme. Okolo Slnka obehne za 247 rokov a 8 mesiacov. Svetlo zo Slnka musí prekonať vzdialenosť 5,9 krát 109 km. Priemerná teplota na povrchu je –230o C.
Pluto má jeden mesiac – Cháron. Je udivujúce, že mesiac Cháron doshuje až polovicu priemeru Pluta. Aj preto astronómovia často nazývajú systém Pluto – Cháron dvojplanétou.

ASTEROIDY A METEOROIDY

Je to množstvo malých telies s priemerom len niekoľko desiatok km. Aj najväčší Cares má priemer iba 1 000 km. Väčšina meteoroidov obieha okolo Slnka v páse asteoroidov medzi planétami Mars a Jupiter. V medziplanetárnom priestore však lieta aj niekoľko „ zatúlaných ” telies, niektoré niekedy až veľmi blízko pri Zemi. Keď sú malé a dostanú sa do atmosféry, zhoria a môžeme ich pozorovať ako bolid – horiaci meteorit. Väčšie asteoridy sa buď roztrieštia a na Zem dopadnú len malé úlomky, alebo sa nerozpadnú a pri dopade na Zem vyhĺbia kráter. Po dopade obrovského meteoritu pred 65 mil.

rokmi pravdepodobne vyhynuli dinosauri.

KOMÉTY

Sú to kusy kameňa, ľadu a prachu, ktoré k Slnku priletia z ďalekých priestorov za Slnečnou sústavou. Keď sa kométa približuje k Slnku, ľad sa roztopí a mení sa na plyn. Súčasne sa z kométy uvoľňuje aj prach. Tento plyn a prach sa formuje do marku okolo jadra kométy, ktoré dobre odráža slnečné žiarenie a kométa sa tak stáva viditeľnou. Najznámejšie kométy sú: Helleyova, West a Ikeya Seki.
Halleyova kométa, ktorú sme naposledy videli v roku 1986 a sa opäť objaví v roku 2 061. Kométa Ikeya –Seki sa naposledy zjavila v roku 1965 a najbližšie ju bude možné vidieť v roku 2 845.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Slnečná sústava