„ Pod ťarchou nášho slabého pohľadu je tu nočná obloha so svojimi hlbinami a naďalej vo dne prehlbuje nové priebasti žiaryvých tajomstiev závratnej kupoly. A žili by sme v strachu s miliárd Damoklových mečov, keby sme nad svojimi hlavami necítili poriadok, krásu a pokoj a ľahostajnosť tohto nesmierneho veľdiela. Vzdušná, plastická nebeská architektúra sa nám javí o to dôveryhodnejšia, keď vieme, že nemá nič spoločné so stavbou pozemskou. Tá, hoci je nová, pomýšľa na svoj zánik. Nebeská konštrukcia je stavaná na čas bez konca či začiatku, v nekonečnom priestore bez obmedzenia...“ (Jules Supervielle 1884 – 1960, úryvok z Nebeských rytmov)

Hviezdna obloha púta na seba pozornosť ľudí od nepamäti. Je nevyčerpateľnou studnicou nových poznatkov, estetického cítenia a bohatstva, ktoré patria bez rozdielu každému z nás. Môžeme na nej bez akýchkoľvek pomôcok vidieť viac a ďalej do hĺbky hviezdneho sveta, je dobrým pomocníkom ďalekohľad. V každom väčšom meste je ľudová hvezdáreň alebo aspoň astronomický krúžok, v ktorom si môžeme prístupnými ďalekohľadmi pozrieť na oblohe to, čo nás zaujíma.

ASTRONÓMIA
- jedna z najstarších vied
V minulosti bola astronómia (grécky Astron = hviezda, Nomos = zákon) šiestezo siedmych slobodných umení. Tieto predmety tvorili základ vyššieho svzdelania pre slobodných rímskych občanov. Z cyklu deviatich disciplín v dobe rímskeho cisárstva vylúčili lekárstvo a staviteľstvo, zvyšných sedem, tzv. septem artes liberales (gramatika, dialektika, rétorika, geometria, aritmetika, astronómia, hudba) zodpovedalo odborom, tvoriacim základ všeobecného vzdelania.
- Astronómia je veda o vesmíre, ktorá sa zaoberá vznikom, vývojom, stavbou, rozložením, pohybom a vzájomným pôdobením vesmírnych telies a ich sústav.
- Vesmír je súhrn materiálnych javov,ktoré existujú v čase a priestore. Názov vesmír (univerzum) a kozmos sa často používajú v rovnakom význame. Pri diferencovanom používaní sa výrazom vesmír označuje súhrn materiálnych javov, kým pri kozme (ge.