Kozmos = poriadok, usporiadanie sveta) sa vyzdvihuje štruktúra alebo stavba sveta ako celku.

Predmetom výskumu astronómie sú všetky objekty vesmíru: slnečná sústava, jej telesá a objekty (Slnko, planéty s mesiacmi, medziplanetárna hmota zahŕňajúca kométy, planétky, materoidy a medziplanetárny prach), hviezdy a všetky ostatné telesá našej hviezdnej sústavy – Galaxie (dvojsústavy hviezdy, hviezdokopy, hmloviny, medzihviezdna hmota), hviezdne sústavy a sústavy hviezdných sústav (galaxie, kvazary, skupiny galaxií a kopy galaxií, supergalaxie, Metagalaxia, medzigalaktická hmota), ako aj všetky druhy žiarenia vo vesmíre (kozmické žiarenie, reliktové žiarenie, neutrína) a sám vesmír ako celok.

Vzdialenosti vo vesmíre:

Nebeská sféra je vhodnou pomôckou na určovanie polôh nebeských teleis na oblohe a na opísanie ich denného pohybu. Nedáva však predstavu o priestorovom rozložení telies. Aby sme mohli opísať skutočné polohy telies vo vesmíre, musíme k dvom sférickým súradniciam, rektascenzii a deklinácii, pripojiť i súradnicu tretiu, vzdialenosť.
Vo vesmíre však nevystačíme s našou dobre známou hlavnou jednotkou vzdialenosti – metrom. Telesá sú vo vesmíre jeden od druhého tak ďaleko, že medzinárodná sústava jednotiek ponechala pre ne tri vedľajšie jednotky dĺžky: astronomickú jednotku, svetelný rok a parsek.

ASTRONOMICKÁ JEDNOTKA
- najmenšia jednotka vzdialenosti vo vesmíre
Astronomická jednotka AU (angl. Astronomical unit) sa rovná strednej vzdialenosti Zeme od Slnka. Jej hodnota prijatá v roku 1976 Medzinárodnou astronomickou úniou je 149 597 892 km.
- 1 AU = 149597892. 1011 m

SVETELNÝ ROK
- nejnázornejšia jednotka vznialenosti vo vesmíre
Svetelný rok ly (angl. Light year) je vzialenosť, ktorú prejde svetlo za jeden rok – (9,461 biliónov kilometrov). Pritom počítame s rýchlosťou svetla vo vákuu (299 792,458 km/s)

PARSEK
- najväčšia jednotka vzdialenosti vo vesmíre
Parsek pc (angl. Parallax second) je základná jednotka určovania vzdialenosti v astronómii definovaná ako vzdialenosť, z ktorej sa javí veľká polos zemskej dráhy (1 AU) pod uhlom 1“. Ak by sme túto vzdialenosť chceli vyjadriť v kilometroch, museli by mse napísať – 30,86 biliónov kilometrov. Pod pojmom paralaxa rozumieme zdanlivú zmenu polohy telesa voči pozorovateľovi, súvisiacu so zmenou polohy pozorovateľa. Tento úkaz využívame na určovanie vzdialenost´blízkych hviezd. Na zmenu polohy pozorovateľa slúži pohyb Zeme okolo Slnka. Dĺžka parseku nie vždy zodpovedá vesmírnym vzdialenostiam. Stretneme sa preto aj s jeho tisícnásobkom – kiloparsekom (kpc) a miliónnásobkom, megaparsekom (Mpc).

SLNEČNÁ SÚSTAVA

Sln. Sústava vznikla asi pred 4,6 miliardami rokov z rozsiahlej plynovo-prachovej hmloviny. Vzájomné gravitačné zhlukovanie jednotlivých častíc hmloviny postupne sformovalo censtrálnu hviezdu – Slnko, deväť planét a ich 66 dozeraz známych mesiacov, 6 veľkých planétok s priemerom najmenej 300 km a nespočítateľné množstvo menších planétok, komét a meteroidov. Všetky tieto telesá i s priestorom, v ktorom sa pohybujú, tvoria slnečnú sústavu. Priestor medzi jednotlivými telesami sústavy je vysokým vákuom, aké v súčasných pozemských laboratóriách dokážeme vytvoriť. Nie je však celkom prázdny. Vypĺňa ho medziplanetárna hmota – medziplanetárny prach a plyn.