V podstate je to zvyškový materiál plynovo – prachovej hmloviny, ktorý sa nespotreboval pri stavbe telies slnečnej sústavy, ako aj produkty ďalšieho vývoja týchto telies: slnečné žiarenie, unikajúce atómy a molekuly z atmosfér planét a ich mesiacov, vyparený materiál z telies prechádzajúcich blízkym okolím Slnka i materiál uvoľňujúci sa z telies pri ich vzájomných zrážkach.
Sln. Sústava zaberá oblasť, v ktorej prevláda gravitačné pôsobenie hviezd nad gravitačnými silami okolitých hviezd. Rozmery slnečnej sústavy sú v porovaní so strednými vzdialenosťaami hviezd malé. Najvzdialenejšia planéta Pluto je k Slnku 6 890 ráz bližšie ako najbližši hviezda Proxima Centauri. Ani kométy s najpretiahnutejšími eliptickými dráhami sa od Slnka nevzdialia Ďalej ako na 100 000 AU. Sú k Slnku 2,7 ráz bližšie ako Proxima Centauri. Slnečná sústava je iba nepatrná časť vesmíru. Pre nás je však dôležitá preto, lebo v nej žijeme. Takmer celá hmotnosť slnečnej sústavy pripadá na Slnko. Obsahuje z nej 99,866 %. Ostatné zložky slnečnej sústavy sa podelili o zvyšok hmotnosti takto: Na planéty pripadá 0,133 % na ich mesiace 5,7. 10-5 %, na planétky 1,5. 10-7 a na ich meteroidy a medziplanetárny prach a plyn iba
2. 10-13 %.

PLANÉTY:
Názov planéta pochádza zo starovekého výrazu planetai, čo znamená tulák. Už v staroveku si niektorí pozorovatelia oblohy všimli, že planéty sa pohybujú inak, ako okolité hviezdy. Na rozdiel od hviezd sa nezdalo že by sa planéty na oblohe držali tých istých dráh. Blúdili po oblohe a zjavovali sa v rôznych obdobiach roka na rôznych miestach.
Päť „blúdiacich hviezd“ – planét poznali ľudia už v dávnej minulosti. Každá kultúra mala pre ne svoje vlastné názvy. Pre naše generácie sa udržali mená spojené s antickou rímskou mytológiou. Merkúr – boh obchodu a zisku, Venuša –bohyňa lásky, Mars – boh vojny, Jupiter – najvyšší boh a Saturn – starý boh roľníctva.
Planéta Urán patrí už do novoveku. Objavil ju anglický astronóm a optik nemeckého pôvodu William Herschel v roku 1781. Pri objave Neptúna v roku 1846, a nepriamo i pri objave Pluta v roku 1930, slávila triumf nebeská mechanika. Umožnila z nepravidelnosti dráhy Urána a neskôr, ako sa zdalo i Neptúna, predpovedať ich existenciu. Dnes vieme, že hmotnosť Pluta i s jeho mesiacom je o 3 rády menšia ako astronómovia v čase jeho objavu predpokladali, takže žiadne významné poruchy v pohybe Neptúna nespôsobuje. Na príčine zdanlivej nepravidelnosti pohybu Neptúna sú iba nepresnosti v jeho pozorovaní. A tak objav Pluta bol viac-menej náhodný, Siedmu planétu pomenoval Uránom nemecký astronóm Johann E. Bode. Jej meno však nezapadá do radu mien predchádzajúcich planét pomenovaných podľa rímskch bohov. Urán bol bohom neba z prvej generácie gréckych bohov.