Mená posledných dvoch planét, Neptún – rímsky boh mora a Pluto – rímsky boh podsvetia, nenarušili starorímske pomenovania planét.
Podľa fyzikálnych a dráhových parametrov delíme planéty na dve skupiny. Prvou skupinou sú tzv. terestriálne planéty (lat. Terra = Zem), planéty podobné Zemi. Radíme medzi ne Merkúr, Venušu, Zem, a Mars. Terestriálne planéty majú rádovo rovnaké veľkosti a sú k Slnku bližšie ako 2 AU. Povrch terestriálnych planét je zložený z kremíkatých hornín. Planéty okrem Merkúra majú menšie atmosféry, zložené z ťažších prvkov (kyslík, dusík, oxid uhličitý). Merúd stratil atmosféru už dávno predovšetkým pre svoju malú hmotnosť a neveľkú vzdialenosť od Slnka. Druhú skupinu tvoria tzv. joviálne planéty (lat. Jovis = Jupiter), planéty podobné Jupiteru. Zaraďujeme sem najväčšie lanéty slnečnej sústavy – Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Pluto sa zložením podobá na joviálne planéty, no rozmerom bližšie k ich väčším mesiacom. Joviálne planéty sú oveľa hmotnejšie ako terestriálne planéty. Preto si udržali svojou príťažlivosťou aj ľahké prvky, ktoré z terestriálnych planét postupne unikli. Obrovské atmosféry joviálnych planét obsahujú prevažne ľahké prvky, vodík a hélium.

SLNKO
- najbližšia hviezda
Slnko je našou najbližšou hviezdou. Stredná vzdialenosť od Slnka je 149 597 892 km (1 AU). Najbližšia je naša Zem od Slnka v perihéliu (147 097 000 km) a najďalej v apohéliu (152 099 000 km). Slnečné žiarenie ovplyvňuje celú slnečnú sústavu. Bez Slnka by neexistovali planéty ani život na Zemi. Slnko rozmerom a žiarením patrí iba k priemerným hviezdam hlavnej postupnosti, spektrálnej triedy G2V. Hmotnosť Slnka je 1.989. 1030 kg, priemer 1 391 960 km. V porovnaní so Zemou je 335 000 ráz hmotnejšie, so 109 ráz väčším priemerom. Gravitačné zrýchlenie je 618,67 km/s. V porovnaní so Zemou sú tieto hodnoty 28,1 a 55,4 ráz väčšie. Slnko je obrovská rotujúca plynová guľa s priemernou hustotou látky 1
41 g/cm3 , teda iba o čosi hustejšia ako vida. Teplota v strede Slnka dosahuje 19 miliónov stupňov Celsiových. Naše súčasné poznatky o vnútornej stavbe hviezd nám predstavujú Slnko ako obrovskú nukleárnu pec, v ktorej sa vodík mení na hélium. Pri tejto premene prvkov sa uvoľňuje obrovské množstvo energie. Slnko je najjasnejšou hviezdou na oblohe.

MERKÚR
- najrýchlejšia planéta
Merkúr je druhou najmenšou planétou Slnka. Pohybuje sa okolo neho po eliptickej dráhe s pomerne veľkou excentricitou, 0,2056. Preto je v perihéliu o 24 miliónov kilometrov bližšie k Slnku ako v aféliu. Veľká polos dráhy Merkúra je 57,9 milióna kilometrov. Planéta obehne Slnko priemernou rýchlosťou 47,87 km/s.