Je to najkratší rok v slnečnej sústave.

VENUŠA
- najbližšia planéta
Vzdialenosť medzi Venušou a Zemou sa veľmi mení, od 40 miliónov do 259 miliónov kilometrov. Tomu zodpovedá i zdanlivý priemer Venuše na oblohe, od 64“ do 10“. V čase najväčšieho priblíženia k nám vidíme z Venuše len úzky kosák. Po prvý krát pozoroval fázy Venuše Talian Galileo Galilei v roku 1609, keď na planétu zamieril svoj ďalekohľad. Objavenie fáz Venuše bolo silným dôkazom Kopernikovej heliocentrickej sústavy.
Najvyšší vrchol je Maxwell Montes, má výšku 11 km. Leží vo východnej oblasti rozsiahleho pohoria Ishrar Terra. Toto pohorie sa zdá geologickou verziou našich Himalájí, ktoré vznikli kolíziou dvoch kontinentálnych blokov. ZEM
- najväčšia nútorná (terestriálna) planéta
Zem je takmer guľového tvaru s trochu sploštenými pólmi. Rovníkový priemer zeme je 12 756,284 km. Gravitačné zrýchlenie na rovníku má hodnotu 9,78 m/s2 a úniková rýchlosť zo Zeme je 11,17 km/s. Vek Zeme odhadujeme na 4,6 miliardy rokov, Pravdepodobne vznikla spojením viacerých planetoimál, malých telies, ktoré sa prvé sformovali v ranom štádiu vývoja slnečnej sústavy. Teplo, ktoré vzniklo pri zrážkach planetosimál a neskôr teplo z rozpadu rádioaktívnych látok, roztavilo väčšiu časť materiálu formujúcej sa Zeme. V takomto štádiu Zem zotrvala miliardu rokov. Počas tohto obdobia sa diferencoval zemský materiál. MESIAC
- najbližšie vesmírne teleso
Druhým najjasnejším telesom na oblohe je Mesiac. Je k nám 15 000 ráz bližšie ako naša najbližšia planéta Venuša v čase jej najväčšieho priblíženia k Zemi. Rotačná peri=oda mesiaca sa líši od dĺžky siderického mesiaca o menej než 0,1 s. Mesiac sa teda za jede obeh okolo Zeme otočí práve raz okolo svojej osi. O takejto rotácii hovoríme, že je viazaná. Výsledným efektom viazanej rotácie je, že Mesiac je k nám privrátený stále iba jednou stranou. Stredný priemer mesiaca je 3 476 km. Mesiac nemá magnetické pole, ani atmosféru. Častice prvotnej mesačnej atmosféry ľahko prekonali malú únikovú rýchlosť a rozptýlili sa do medziplanetárneho priestoru. Okolo Mesiaca je však akási pseudoatmosféra, skladajúca sa z vodíka, hélia argónu, voľných elektrónov a iných častíc.

MARS
- prvá planéta za dráhou Zeme
Mars ako prvá z vonkajších planét obieha Slnko po dráhe tvaru elipsy s veľkou polosou 228 miliónov km. Dráha Marsa s excentrcitou 0,00934 leží v rovine sklonenej k ekliptike pod uhlom 1,8 Stupňa. Tvar Marsa je trojosý elipsod s najväčšou osou dlhou 6 768 km. Mars môže byť nabližšie k Zemi 56 miliónov km. Jeho nejväčeia vzdialenosť od Zeme dosahuje aj 400 miliónov km.