Na Marse v súčasnoti nepozorujeme tektonické pohyby kôry a Mars nemá ani mahnetické pole. Svedčí to o tom, že teleso Marsa je pevné, bez väčších tekutých oblstí.

DEIMOS
- najmenší známy mesiac v slnečnej sústave
Deimos je svojím rozmerom 15 x 12,2 x 11 km najmenším známym mesiacom. Je to mesiac planéty Mars.

JUPITER
- najväčšia planéta v slnečnej sústave
je po Slnku najhmotnejšia planéta slnečnej sústavy. Jeho hmotnosť je 318 ráz väčšia ako hmotnosť Zeme. So zmenou vzdialenosti od nás mení nielen dovj zdanlivý priemer na obloje, ale i jasnosť. Aj v minime svojej jasnosti žiari na oblohe jasnejšie ako Sírius. Pod atmosférou Jupitera sa rozkladá vodíkový oceán. Hĺbka tekutého vodíka siaha asi do tretiny planéty. Jupiter vyžaruje do priestoru 2 razy viac energie ako dostáva od Slnka. Jupiter je po Saturne a Uráne v poradí treťou známou planétou s prstencami. Má jeden tenký, jemný hlavný prstenec, vo vnútri ktorého sa nachádza ešte jemnejší „halový“ prstenec siahajúci až k planéte. Jupiter má oficiálne 16, neoficiálne 28 meiacov. V 80-tych rokov minulého storočia sme vedeli o 16 mesiacoch. Sedemnásty, ktorý objavil v roku 1975 Charles T. Kowal, sme stratili. Koncom roka 2000 našli astronómovia Havajskej univerzity 11 nových mesiacov Jupitera, ako aj stratený mesiac. Z mesiacov Jupitera sú pre nás zaujímavé štyri. Mesiace Io, Európa. Ganymedes a Kallisto.

METIS
- najbližší mesiac k Jupiteru
Okolo planéty Jupiter sa Metis pohybuje po kruhovej dráhe vo vzdialenosti 127 969 km s periódou približne 7 hodín.
ADRASTEA
- mesiac s najväčšou strednou hustotou medzi mesiacmi
Obieha Jupiter po kruhovej dráhe v rovine rovníka planéty vo vzdialenosti 128 971 km. Planétu obehne asi za 7 hodín.
AMALTHEA
- najväčší z troch neptravidelných meisacov Jupitera
Obieha Jupiter po kruhovej dráhe v rovine rovníka planét vo vzdialenosti 181 300 km. Pohybuje sa v pásme Jupiterovho prstenca. Planétu obehne asi za 12 hodín.
THEBE
- mesiac s najmenšou strednou hustotou z mesiacov Jupitera
Okolo Kupitera sa pohybuje po takmer kruhovej dráhe s excentricitou 0,02 sklonenej 0,9 stupňa k rovien dráhy planéty vo vzdialenosti 221 895 km.
IO
- geologicky najaktívnejšie teleso v slnečnej sústave
Io, piaty najbližší mesiac Jupitera, je rozmerom trocha väčší ako náš Mesiac. Má priemer 6630 km. Má jasnú žltú farbu. Farby pochádzajú od síry a roztavených silikátových hornín.

SATURN
- najredšia planéta slnečnej sústavy
Saturn je planéta s najmenšou strednou hustotou v slnečnej sústave. Teleso planéty tvorí z 2/3 vodík a zvyšok pripadá na hélium a metán.