Ohmov zákon

Ohm Georg Simon


Nemecký fyzik. Narodil sa v starousadlej mešťanskej rodine v Erlangene 16. 3. 1787, zomrel 7.7 1854 v Mníchove. Otec bol vzdelaným zámočníkom. Svojho syna zasvecoval do matematiky a fyziky. Ohm začal už v 16 rokoch študovať vo svojom rodnom meste na univerzite, ale pre nedostatok prostriedkov odišiel po roku ako výpomocný učiteľ do Švajčiarska. Neskôr sa vrátil do Erlangenu, získal doktorát v roku 1813 a stal sa tu súkromným docentom. Táto čestná funkcia však nebola spojená s platom a Ohm si musel hľadať obživu ako stredoškolský učiteľ. V rokoch 1813 – 1817 vyučoval fyziku a matematiku na gymnáziu v Kolíne nad Rýnom, kde vznikli jeho základné práce, aj keď mal k dispozícii len primitívne pomôcky. Výsledky bádania zverejňoval postupne drobnými pojednávaniami, ktoré súborne vyšli v Lipsku roku 1892. Od roku 1833 do roku 1849 prednášal Ohm na polytechnike v Norimbergu, roku 1849 bol vďaka svojej medzinárodnej povesti povolaný na univerzitu v Miníchove. Základným Ohmovým objavom publikovaným roku 1826 „Určenie zákona, podľa ktorého kovy nevedú elektrinu“ je zákon vyjadrujúci vzájomnú závislosť intenzity elektrického prúdu, elektromotorickej sily a odporu vodiča vzorcom U = R. I. Inak povedané, napätie na svorkách vodiča je priamo úmerné intenzite prúdu prechádzajúceho vodičom, kde elektrický odpor vodiča je pre daný vodič veličina charakteristická. Týmto zákonom sa Ohm stal pokračovateľom fyzikov Davyho a Ampéra, ktorí prví pochopili pojem elektrického odporu a vykonali radu pokusov s vodičmi rozličného prierezu a z rôzneho materiálu. Ohm sám zistil, že jeho zákon platí za istých podmienok. Predovšetkým pri stálej teplote, inak sa vodivosť kvapalín a kovov zo zmenami teploty mení. Na Ohmovu počesť bola jednotka elektrického odporu nazvaná ohmom (veľké omega). Okrem tzv. elektrického Ohmovho zákona existuje aj Ohmov zákon akustiky, podľa ktorého sluch rozkladá podla Fourierovej analýzy všetky zvuky na tóny jednoduchého (sinusového) kmitočtu. Tento Ohmov zákon vysvetľuje fyzikálnu farbu tónov. Konečne tretím Ohmovým zákonom je zákon magnetický, vychádzajúci zo zákona elektrického a umožnujúci určiť silu magnetického poľa vytváraného prúdovodičom.