Takéto supermasívne čierne diery vznikli pravdepodobne v rannom období života mladej galaxie ako výsledok spojenia miliónov hviezd ( alebo ich zvyškov) v ich prehustených centrálnych oblastiach. Čierne diery sú známe tým, že pohltia všetko, no celkom tak to nie je. Podobne ako každý iný objekt majú vplyv iba na svoje bezprostredné okolie. Tam je však príťažlivosť diery taká silná, že úplne naruší štruktúru priestoru – všetko, čo padá do čiernej diery, naveky zmizne z nášho vesmíru.

Cygnus X-1

Čierne diery sú síce neviditeľné. No svojou gravitáciou môžu preberať materiál z blízkej hviezdy. Zachytený materiál prudko špirálovite obieha okolo diery, silno sa zahrieva a skôr, ako navždy zmizne v diere, žiari v röntgenovej oblasti spektra. Astronómovia sa domnievajú, že najvážnejším kandidátom na čiernu dieru v Mliečnej ceste je silný zdroj röntgenového žiarenia v súhvezdí Labute. Tento zdroj, známy ako Cygnus X-1, predstavuje sústavu modrého nadobra a čiernej diery s hmotnosťou asi desiatich Sĺnk.

MLIEČNA CESTA :

Názov Mliečna cesta sa vzťahuje na jemný pás svetla, ktorý prechádza cez nočnú oblohu. Svetlo vytvárajú hviezdy a hmloviny našej Galaxie, zvanej Mliečna cesta. Má tvar špirály s hustou centrálnou vydutinou, ktorá je obklopená štyrmi ramenami špirálujúcimi smerom von a menej hustým halo. Nemôžeme vidieť jej špirálový tvar, pretože slnečná sústava sa nachádza v jednom z ramien špirály, nazývanom ramenom Orióna (tiež Miestne rameno). Z nášho pohľadu je stred Galaxie úplne zahalený prachovými mrakmi. Výsledkom toho je, že optické mapy poskytujú len obmedzený pohľad na Galaxiu. Kompletnejší obraz nôžeme však získať skúmaním rádiového, infračerveného alebo iného žiarenia. Vydutina v strede Galaxie je relatívne malá, hustá oblasť obsahujúca najmä staršie červené a žlté hviezdy. Halo je menej hustá oblať, v ktorej sa nachádzajú najstaršie hviezdy. Niektoré sú možno staré ako Galaxia (pravdepodobne 14 miliárd rokov). Ramená špirály obsahujú najmä horúce, mladé, modré hviezdy a hmloviny (mraky prachu a plynu, v ktorých sa rodia hviezdy). Naša Galaxia je obrovská hviezdna sústava s priemerom približne 100 000 svetelných rokov. Celá Galaxia sa v priestore otáča tak, že hviezdy nachádzajúce sa bližšie k jej stredu sa pohybujú rýchlejšie ako hviezdy na jej okraji. Slnko, ktoré je asi v dvoch tretinách cesty smerom od stredu k okraju Galaxie, vykoná jeden obeh približne za 220 miliónov rokov.

SLNEČNÁ SÚSTAVA :

Najväčšími telesami slnečnej sústavy sú vedľa Slnka planéty, ktorých je deväť: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún a Pluto. Okrem Merkuru a Venuše má každá planéta aspoň jeden mesiac.