V tomto čase má k nám privrátenú svoju neosvetlenú stranu. Na oblohe ho nevidieť, je v nove. Necelé dva dni po nove zbadáme na oblohe uzučký kosáčik nového Mesiaca, ktorý s pribúdajúcimi d/nami stále narastá. O 7 dní po nove uvidíme z osvetleného povrchu Mesiaca celú pravú polovicu. Mesiac je v prvej štvrti. A o ďalších 7 dní je opäť Mesiac v splne. Vystriedanie všetkých 4 mesačných fáz nazývame lunáciou. Veľkosť Mesiaca v lunácii zvykneme označovať jeho vekom. V nove je vek Mesiaca 0,0 dňa, v prvej štvrti približne 7,4 dňa, v splne 14,8 dňa, v poslednej štvrti 22,1 dňa. Stačí, ak si zapamätáme, že jednotlivé fázy v lunácii nasledujú približne za sebou po 7 dňoch. Slabé zjasnenie neosvetlenej časti mesačného povrchu, popolavý svit, vidieť niekoľko dní v okolí novu. Popolavý svit vzniká osvetlením povrchu Mesiaca odrazeným slnečným svetlom od Zeme. Práve okolo novu je Zem pre Mesiac v úplnku a intenzívne osvetľuje jeho nočnú stranu. Popolavý svit je veľmi slabý. Mesiac odráža iba 7% dopadajúceho žiarenia zo Zeme, a len časť z neho sa nakoniec vráti späť na povrch Zeme.

TAJUPLNÁ PLANÉTA X :

V nekonečných hlbinách vesmíru sa všetko otáča. Deväť planét obieha okolo slnka, pričom každá z nich opisuje vlastnú elipsoidnú dráhu, akoby celú túto sústavu poháňalo akési ozubené koliesko. Zdá sa však, že v tomto súkolí niečo škrípe. Obežná dráha Uránu vykazuje odchýlku. Ako by ho priťahovalo nejaké celkom blízko neho sa nachádzajúce a doteraz neznáme vesmírne teleso...azda desiata planéta?

Je to jednoznačné: Urán, siedma planéta našej slnečnej sústavy vypadáva z roly. Za 84 rokov, čo je jej čas obehu okolo slnka, na nej ubehne jeden deň, trvajúci 42 rokov a jedna rovnako dlhá noc. Navyše jeho obežná dráha je taká nepravidelná, že už po dlhé roky je predmetom záujmu astronómov. Jej čudné odchýlky viedli okrem iného k objaveniu ďalších 2 planét – Neptúna v roku 1846 a Pluta v r.1930. Napriek tomu podivnú obežnú dráhu Uránu nemožno pripisovať iba vplyvu Neptúna a Pluta, lebo 2% odchýlky zostávajú nevysvetlené. Zdá sa, akoby Urán priťahovala nejaké neznáme vesmírne teleso. Inak povedané k všetkým 9 nám doteraz známym planétam pravdepodobne patrí ešte desiata. Niektorí vedci dokonca pochybujú, že je to skutočná planéta. Ak takéto tajuplné vesmírne teleso skutočne existuje, ako si vysvetliť, že obrovské teleskopy, ktoré skúmajú vesmír Zeme aj priamo z vesmíru (napr.Hubblov teleskop), ho zatiaľ ešte neobjavili.