Odpoveď je jednoduchá: Ak by skutočne existovala desiata planéta, musíme ju hľadať na najvzdialenejšom konci našej slnečnej sústavy, teda najmenej 4miliardy km za Plutom. To vysvetľuje ťažkosti pri pozorovaní. Neznáma planéta by musela mať obrovskú hmotnosť, aby mohla pôsobiť na obežné dráhy veľkých planét a súčasne by nesmela žiariť jasnejšie než malé Pluto. Isté je iba to, že v žiadnom prípade nemôže ísť o veľkú planétu, lebo inak by sme ju už boli určite objavili. Keďže bádania v tomto smere boli doteraz bezvýsledné, vedci pracujú aj na hypotézach, ktoré nepočítajú s existenciou malej planéty. Napríklad snímky vyhotovené v rokoch 1992 až 1994 v observatóriu na Havaji, poukazujú na existenciu najmenej 6 primitívnych vesmírnych telies vo vzdialenosti niekoľko miliárd km. Ak sa ich existenciu podarí potvrdiť, dalo by sa na tomto základe dokázať, že za Neptúnom a Plutom nikdy nemohla vzniknúť ďalšia planéta, pretože je tam veľmi málo hmoty a má príliš nízku koncentráciu. Niektorí astronómovia (patril k nim aj nedávno zosnulý Clyde Tombaugh, objaviteľ Pluta) však ani dnes nepochybujú o možnosti existencie tajuplnej desiatej planéty. HYPOTÉZA VULKÁNA :

Čo ak predsa existuje ďalšia planéta, nie však na hranici našej slnečnej ústavy, ale v bezprostrednej blízkosti slnka??? V devätnástom storočí viacerí amatérski astronómovia pozorovali posun malého bodu medzi Merkúrom a Slnkom, ktorý sa podobal na planétu. Predčasne ho nazvali Vulkán, ale odvtedy ho nikdy viac nespozorovali. Možno išlo o prašný prstenec, alebo prelietajúce asteroidy. Nech je to však ako chce, vedci sa budú vždy snažiť o objavenie nejakej planéty, pretože to by znamenalo ďalší prielom v svete záhadného vesmíru.


SUPERNOVY :

Keď sa rodí neutrónová hviezda, dochádza k obrovskému gravitačnému kolapsu. Teplota v zmršťujúcom sa jadre prudko stúpa (na niekoľko miliárd až bilión stupňov kelvinov), tlak dosahuje úžasné hodnoty - niekoľko miliónov ton na cm2. Za takýchto podmienok sú degenerované jadrá hmoty tak natlačené vedľa seba, že centrálna oblasť hviezdy sa už nemôže ďalej zmršťovať a hviezda v niektorých prípadoch vybuchuje - vzniká supernova. Ak sa výbuch z nejakého dôvodu nepodarí, v prípade hmotnejších hviezd gravitačný kolaps pokračuje a vzniká čierna diera. Supernova žiari intenzitou ako celá galaxia. Pri výbuchu hviezda odhadzuje prevažnú časť svojej hmoty v podobe expandujúcej obálky, z jadra spravidla vznikne neutrónová hviezda. Jasnosť supernovy vzrastá v prvých dňoch po výbuchu, keď vyvrhnutá obálka zväčšuje rozpínaním svoju plochu a vyžaruje ňou obrovské množstvo energie.