Netušil, že sa nedožije dňa, že jeho krajina bude nielen dohnaná, ale aj predhnaná, pretože za osem rokov pristanú ako prví na Mesiaci kozmonauti Spojených štátov amerických.
Po svojom lete absolvoval Gagarin návštevu vo 28 krajinách, kde absolvoval nezpočet banketov, besied a interview a odpovedal na stovky dopisov. Stal sa hrdinom ZSSR a ľud jeho vlasti ho nazýval "Kolumbus vesmíru". Viedol potom výcvik ženských kozmonautiek, ktorý vyvrcholil v júni 1963 letom prvej ženy do vesmíru - touto kozmonautkou sa stala Valentína Těreškovová.
Jurij Gagarin tragicky zahynul pri cvičnom lete 27. marca 1968, keď havaroval so svojím strojom MiG-21UTI.

Let Valentini Vladimirovni Tereškovovej
Riadila kozmickú loď Vostok 6 Štart 16.06.1963. Váha 4700 kg. Perigeum 183 km, apogeum 233 km. Jeden oblet za 88,34 min. Sklon dráhy 65,09 stupňov. Let skončil za 70 hodín 50 minút 18.06.1963. Pri lete pozorovala Zem, Slnko, a Mesiac. Kozmický let skončila 18.06.1963, pristála na území ZSSR po 48 obletoch 620 km severozápadne od Karagandy. Bol to druhý skupinový kozmický let. Za letu boli kozmické lode od seba vzdialené jednu chvíľu asi 5 km. Druhá kozmická loď, ktorá tvorila skupinu letu bola Vostok 5. Riadil ju kozmonaut Valerij Fjodorovič Bykovskij.
Vostok 5 bol na dráhe 119 hodín, 6 minút, obletel 81 krát Zem a uletel 3,3 miliónov km. Vostok 6 bol na dráhe 70 hodín, 50 minút, obletel Zem 48 krát a uletel 2 milióny km. Spoločný let trval podľa programu 3 dni. Určitý čas riadili loď ručne, kontrolovali automatické riadenie a uskutočnili komplexné vedecké pozorovanie Zeme, Mesiaca a hviezd. Za letu si rádiom vymieňali výsledky svojich pozorovaní , vykonávali pravidelné fyziologické a psychologické skúšky, skúšky vertibulárneho ústroja a špeciálne cviky v podmienkach beztiaže. Boli získané nové poznatky a údaje o vplyve dlhodobého letu v kozmickom priestore na organizmus muža a ženy.

Program Apollo
Výcvik astronautov pre stav beztiaže
NASA začala pracovať na projekte cesty na Mesiac už omnoho skôr ako politici na najvyššej úrovni udelili tomuto projektu prívlastok - Národný prestížny projekt prvoradého významu. Veľkým propagátorom myšlienky cesty na Mesiac bol spomínaný W. v. Braun. Ten prešiel do NASA po jej založení z armády USA. V NASA mohol naplno rozvíjať svoj talent. Tu sa rysovali obrovské rakety, pre ktoré nemala armáda pochopenie ani použitie. A tak postupne vznikali v jeho kancelárii štúdie nosných rakiet - počnúc SATURNom A-1, cez verzie B a C až po obriu NOVU. Plán letov bol taký, že jednotlivé dielce budú vynesené na orbit, kde sa z nich poskladá kozmická loď, ktorá poletí na Mesiac.