Lenže v tej dobe ešte žiadny americký kozmonaut sa nedostal do kozmu a nebolo teda jasné, či človek bude schopný previesť také zložité pilotážne operácie ako spojenie konštrukčných prvkov vo vesmíre. Dva suborbitálne a šesť orbitálnych letov projektu MERCURY dokázalo , že áno, človek môže žiť a pracovať v beztiažovom stave. A tak sa práce na APOLLe mohli rozbehnúť na plné obrátky. Za výrobcu kozmickej lode bol vybraný koncern North American Aviation. Firma Rocketdyne mala dodať motory. Ale ešte v tom čase sa nevedelo o stratégii letu. Vtedy všetkých šokoval mladý inžinier M. Hobolt, ktorý navrhol použiť metódu "výsadkového člnu". Jej princíp bol v tom, že časť lode obiehala okolo Mesiaca a časť zostúpila na povrch. Na odskúšanie tejto metódy poslúžili lety GEMINY. Ďalšou firmou angažovanou v APOLLE bola Grumman aerospace. Tá mala ten podivuhodný čln navrhnúť a vyrobiť. Ten dostal meno Lunar Module. Materská loď sa delila ešte na dve časti a to na veliteľský Command Module a služobný Service Module (tu boli uložené všetky zdroje energie a paliva) Koncom roku 1966 bolo všetko pripravené na odskúšanie Command Modulu a Service Modulu vo vesmíre. Na to slúžili dva bezpilotné štarty Saturnu 1, neskôr označené ako Apollo 2 a 3.

Apollo 1
Bol to prvý pilotovaný let. Bol stanovený na február 1967 a dotyčnými kozmonautmi boli: Virgil I. Grissom Edward H. White a Roger B. Chafee. Simulované štarty Saturnu 1 dopadli dobre, ale pár minút pred ostrím štartom sa ozval astronaut Chafee:" Máme v lodi oheň!" White sa snažil otvoriť poklop, ale na to je potrebné 1,5 min. Potom nasledovali výkriky a posledné slova zneli: "Dostaňte nás odtiaľto!" Potom už len inerciálne plošiny (ktoré pridržiavajú raketu a sledujú nežiadúce vibrácie) zachytili chvenie od pohybov kozmonautov. Vo veliteľskej sekcii sa oheň rozmáhal veľmi rýchlo a následkom toho bolo roztrhnutie plášťa. Tak sa celé APOLLO 1 zahalilo dymom. Musel to byť smutný pohľad pre všetkých, čo to videli. Technici už našli len zhorené telá astronautov. O štvrť roku neskôr zomiera v Sojuze 1 kozmonaut Vladimir Komarov. Vesmír si začal vyberať krutú daň a ukázalo sa, že cesta nebude až taká ľahká, ako sa zdalo po prvých úspechoch. Apollo 4
Tu sa prvý krát použil nosič Saturn 5(výška - 111m, hmotnosť 2700t). Let sledovala vo vesmíre družica Vanguard. Loď spravila pár okruhov, pričom vyskúšala všetky operácie vrátane oddelenia a spojenia jednotlivých častí. Taktiež sa vyskúšal návrat astronautov. Let skončil 6 km od lode USS Bermington. Technici označili let ako 100% úspech, i keď sa tam vyskytlo 21 chýb.
Apollo 5
Pri tomto lete sa použila osirelá raketa Saturn 1, ktorá mala poslúžiť trojici zhorených astronautov.