Človek vo vesmíre

Ženy a muži, ktorí sa zúčastňujú na kozmických letoch, sa vo východnej Európe nazývajú kozmonauti a v Spojených štátoch astronauti. 90% z nich sú Rusi alebo Američania. Ostatní predstavujú asi 20 národností. Výber je veľmi prísny a robí sa pomocou celej série testov. Kozmonauti musia mať výbornú telesnú kondíciu, veľmi dobrý zrak, veľmi dobrý sluch, bezchybnú duševnú rovnováhu a dôkladné vedecké, alebo technické vzdelanie.
Po výbere nasleduje obdobie intenzívneho výcviku na pobyt v kozme. Kozmonaut si dopĺňa teoretické vzdelanie. Okrem toho robí rozličné cvičenia v podmienkach, ktoré napodobňujú určité charakteristické znaky kozmického letu: na centrifúge simulácie silného zrýchlenia pri štarte, v lietadle pomocou parabolických letov simuláciu bezváhového stavu, aký je v kozmickej lodi na obežnej dráhe, v bazéne simuláciu práce v kozme atď.
V Rusku trvá príprava na kozmický let asi dva roky. Po celý rok sa jednotlivé fázy letu podrobne nacvičujú v prístrojoch, ktoré sa volajú simulátory.
Tieto prístroje sú vernou reprodukciou pilotnej kabíny kozmickej lode. Každý kozmonaut z posádky musí vedieť nahradiť druhého v jeho úlohe, keby ochorel.
V Spojených štátoch sa rozlišujú dve kategórie kozmonautov: na jednej strane sú piloti a „odborníci na let“, schopní prevziať velenie lode a na druhej strane “odborníci užitočného nákladu”, ktorými sú inžinieri alebo vedci, pripravovaní len tri mesiace. Ich úlohou sú výlučne vedecké výskumy. Kozmonauti majú špeciálny výstroj – skafander. Je to kombinéza, v ktorej sa dá dýchať a umožňuje dobre znášať zrýchlenie pri štarte a pristátí. Skafander je pretlakový, aby umožnil výstup do kozmického priestoru. Zároveň tvorí ochranu proti nebezpečnému žiareniu z kozmu. V prvých kozmických lodiach mali kozmonauti skafander počas celého letu. Dnes sú pretlakové kabíny dostatočne zabezpečené, aby sa tam kozmonauti mohli pohybovať bez zvláštnej ochrany. Skafander si obliekajú len od štartu od chvíle, keď sa ocitnú na obežnej dráhe. Obliekajú si ho aj výstup do vesmíru a počas fázy návratu, kým neprídu do atmosféry.
Celý pobyt v kozmickej lodi na obežnej dráhe sa odohráva v podmienkach bezváhového stavu, stavu bez tiaže. Kozmonauti nemôžu kráčať, necítia svoju hmotnosť, predmety okolo nich plávajú, zmiznú zvyčajné orientačné body, čo je hore a čo dolu. Väčšina kozmonautov pociťuje v prvých dňoch letu vo vesmíre závraty, alebo ich napína na vracanie. To sa nazýva „kozmická choroba“. Potom sa organizmus adaptuje.

No, pre nedostatok tiaže vznikajú významné poruchy. Týkajú sa srdca a krvných ciev, kostí, svalstva a zmyslu pre rovnováhu. Napríklad krv má sklon stúpať do hornej časti tela, preto je tvár ako odutá, kostra sa predlžuje. Keď sa kozmonaut vráti na zem musí sa znova prispôsobiť na tiaž. Prvé úspechy:
1. Sovietsky zväz:
• Prvým úspechom bolo 4. októbra 1957 vypustenie umelej družice Sputnik 1. V preklade znamená Sputnik 1 "cestujúci spoločník Zeme". Jeho dĺžka bola 56 cm, vážil 83 kg, Zem obletel za 92,6 minúty a vysielal informácie o zemskej atmosfére pomocou štyroch veľkých antén. Po 57 dňoch pobytu vo vesmíre vstúpil do atmosféry a zhorel.
• Ďalším úspechom Sovietskeho zväzu bol prvý živočích vo vesmíre. Týmto živočíchom bol pes Laika. Mal za úlohu overiť, či môže živý organizmus prežiť vo vesmíre. Laika bola dopravená do vesmíru v Sputniku 2. Laika cestovala v malom priestore, kde bol atmosferický tlak a bola pripojená na prístroje, ktoré posielali údaje na Zem. Sputnik 2 bol ťažší ako všetky dovtedy plánované americké satelity.
• 19.8.1960 boli do vesmíru pomocou Sputniku 5 dopravené ďalšie dva psy. Po 17 obehoch okolo Zeme sa Bjelka a Strelka úspešne vrátili naspäť na Zem, čím pripravili cestu do vesmíru prvému človeku.
• 12.4.1961 vyštartoval prvý človek, kozmonaut Jurij Gagarin, na palube Vostoku 1 do vesmíru. Za 108 minút obletel Zem a bezpečne pristál neďaleko dediny Smelovka. • 16.-19. júna 1963 obletela Valentina Tereškovova 48 krát vo ženou vo vesmíre.
• 2. januára 1959 Luna 1 prekonala zemskú príťažlivosť, 13. septembra Luna 2 dosiahla Mesiac, 6. októbra Luna 3 odfotografovala jeho odvrátenú stranu.
• 31. januára 1966 vypustil ZSSR sondu, ktorá ako prvá pristála na Mesiaci bez toho, aby sa roztrieštila.
2.USA
• 31. januára 1958 vypustili USA svoju prvú umelú družicu Explorer 1. Vážila 14 kg a jej dĺžka bola 203 cm. Vysielala 112 dní informácie o mikrometeoritoch a vesmírnom žiarení.
• USA vyslali k Mesiacu niekoľko sond, ktorých úlohou bolo prenášať obrázky povrchu Mesiaca. Prvé misie boli však neúspešné a až Rangeru 7 sa podarilo ako prvej americkej sonde poslať obrázky o povrchu Mesiaca. Poslala 4316 obrázkov pred tým, ako sa roztrieštila o povrch Mesiaca.
• 30.5.1966 pristála prvá americká sonda na Mesiaci bez toho, aby sa roztrieštila.
• 16. júla 1969 odštartovalo z mysu Canaveral na Floride Apollo 11. Na palube boli Neil Armstrong, Edwin Aldrin a Michael Collins.

Jurij Alexejevič Gagarin
Major Jurij Alexejevič Gagarin sa stal vo svojich 27 rokoch prvým človekom, čo obletiel Zem. Bol občanom Sovietskeho zväzu, pilotom sovietskych vojenských letecký síl a parašutistom.
Jeho rodičia pracovali ako poľnohospodári v kolchoze v dedine Gžatsk a Gagarin bol použitý ako reprezentant ideálu "nového komunistického človeka". Jeho rodná dedina sa od roku 1968 volá Gagarin.
Gagarina ako prvého kozmonauta sveta vyberal Sergej Koroljov, šéfkonštruktér kancelárie vyvíjajúcej raketový motor a raketu pre let do vesmíru. Záložným kozmonautom bol určený ďalší sovietsky kozmonaut German Titov. Jurija Gagarina vyniesla do kozmu trojstupňová raketa Vostok 1. O Vostoku sa v Sovietskom zväze hovorilo, že je "krajší ako lokomotíva, parník, lietadlo, palác a most - je krajší ako všetky tieto diela dohromady".
Gagarin odštartoval z kazachského kozmodrómu Bajkonur 12. apríla 1961 a let, pri ktorom jeden raz obletel Zem, trval 1 hodinu a 48 minút. Apogeum dráhy bolo zhruba 302 km, perigeum 175 km a orbitálna rýchlosť činila okolo 27 360 km/h. Jeho raketa R-7 bola vysoká 38 metrov. Kabína mala tvar gule s priemerom 230cm a hmotnosťou 2,4 tony a spolu s ďalšími časťami vážila 4,7 tony. Behom letu bolo s kozmickou loďou naviazané rádiové spojenie a na otázku, ako sa mu darí, odpovedal Gagarin slovami: "Darí sa mi dobre. Cítim sa výborne. Pokračujem v lete, všetko ide dobre. Stroj pracuje normálne." Gagarin sa ešte behom letu najedol, napil a mohol pozorovať východ slnka nad severnou Amerikou. Po pristáti potom referoval, že mohol jasne rozpoznať hranice kontinentov, ostrovov a riek. Horizont sa podľa neho vyznačoval neobyčajnou krásou, kde belasý lem Zeme prechádzal do čierne vesmíru, v ktorom boli vidieť jasné a zreteľné hviezdy.
Kabína s prvým kozmonautom brzdená padákmi dopadla blízko Saratova vo Volgogradskej oblasti. Napriek tomu mam Gagarin behom pádu veľké problémy s odhodením dopravného modulu a s padákovými šnúrami, keď zažil preťaženie až 10g, dlhé roky sovietsky vedenie tvrdilo, že išlo o hladké a jemné pristátie. Prvý tajomník UV Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a predseda rady ministrov Nikita Chruščov blahoprial Gagarinovi a povedal mu, že sa stal nesmrteľný, lebo sa stal prvým človekom, čo dobil vesmír. Gagarin mu vtedy mal odpovedať: "Teraz nech nás z inej krajiny skúsia dohoniť".

Netušil, že sa nedožije dňa, že jeho krajina bude nielen dohnaná, ale aj predhnaná, pretože za osem rokov pristanú ako prví na Mesiaci kozmonauti Spojených štátov amerických.
Po svojom lete absolvoval Gagarin návštevu vo 28 krajinách, kde absolvoval nezpočet banketov, besied a interview a odpovedal na stovky dopisov. Stal sa hrdinom ZSSR a ľud jeho vlasti ho nazýval "Kolumbus vesmíru". Viedol potom výcvik ženských kozmonautiek, ktorý vyvrcholil v júni 1963 letom prvej ženy do vesmíru - touto kozmonautkou sa stala Valentína Těreškovová.
Jurij Gagarin tragicky zahynul pri cvičnom lete 27. marca 1968, keď havaroval so svojím strojom MiG-21UTI.

Let Valentini Vladimirovni Tereškovovej
Riadila kozmickú loď Vostok 6 Štart 16.06.1963. Váha 4700 kg. Perigeum 183 km, apogeum 233 km. Jeden oblet za 88,34 min. Sklon dráhy 65,09 stupňov. Let skončil za 70 hodín 50 minút 18.06.1963. Pri lete pozorovala Zem, Slnko, a Mesiac. Kozmický let skončila 18.06.1963, pristála na území ZSSR po 48 obletoch 620 km severozápadne od Karagandy. Bol to druhý skupinový kozmický let. Za letu boli kozmické lode od seba vzdialené jednu chvíľu asi 5 km. Druhá kozmická loď, ktorá tvorila skupinu letu bola Vostok 5. Riadil ju kozmonaut Valerij Fjodorovič Bykovskij.
Vostok 5 bol na dráhe 119 hodín, 6 minút, obletel 81 krát Zem a uletel 3,3 miliónov km. Vostok 6 bol na dráhe 70 hodín, 50 minút, obletel Zem 48 krát a uletel 2 milióny km. Spoločný let trval podľa programu 3 dni. Určitý čas riadili loď ručne, kontrolovali automatické riadenie a uskutočnili komplexné vedecké pozorovanie Zeme, Mesiaca a hviezd. Za letu si rádiom vymieňali výsledky svojich pozorovaní , vykonávali pravidelné fyziologické a psychologické skúšky, skúšky vertibulárneho ústroja a špeciálne cviky v podmienkach beztiaže. Boli získané nové poznatky a údaje o vplyve dlhodobého letu v kozmickom priestore na organizmus muža a ženy.

Program Apollo
Výcvik astronautov pre stav beztiaže
NASA začala pracovať na projekte cesty na Mesiac už omnoho skôr ako politici na najvyššej úrovni udelili tomuto projektu prívlastok - Národný prestížny projekt prvoradého významu. Veľkým propagátorom myšlienky cesty na Mesiac bol spomínaný W. v. Braun. Ten prešiel do NASA po jej založení z armády USA. V NASA mohol naplno rozvíjať svoj talent. Tu sa rysovali obrovské rakety, pre ktoré nemala armáda pochopenie ani použitie. A tak postupne vznikali v jeho kancelárii štúdie nosných rakiet - počnúc SATURNom A-1, cez verzie B a C až po obriu NOVU. Plán letov bol taký, že jednotlivé dielce budú vynesené na orbit, kde sa z nich poskladá kozmická loď, ktorá poletí na Mesiac.

Lenže v tej dobe ešte žiadny americký kozmonaut sa nedostal do kozmu a nebolo teda jasné, či človek bude schopný previesť také zložité pilotážne operácie ako spojenie konštrukčných prvkov vo vesmíre. Dva suborbitálne a šesť orbitálnych letov projektu MERCURY dokázalo , že áno, človek môže žiť a pracovať v beztiažovom stave. A tak sa práce na APOLLe mohli rozbehnúť na plné obrátky. Za výrobcu kozmickej lode bol vybraný koncern North American Aviation. Firma Rocketdyne mala dodať motory. Ale ešte v tom čase sa nevedelo o stratégii letu. Vtedy všetkých šokoval mladý inžinier M. Hobolt, ktorý navrhol použiť metódu "výsadkového člnu". Jej princíp bol v tom, že časť lode obiehala okolo Mesiaca a časť zostúpila na povrch. Na odskúšanie tejto metódy poslúžili lety GEMINY. Ďalšou firmou angažovanou v APOLLE bola Grumman aerospace. Tá mala ten podivuhodný čln navrhnúť a vyrobiť. Ten dostal meno Lunar Module. Materská loď sa delila ešte na dve časti a to na veliteľský Command Module a služobný Service Module (tu boli uložené všetky zdroje energie a paliva) Koncom roku 1966 bolo všetko pripravené na odskúšanie Command Modulu a Service Modulu vo vesmíre. Na to slúžili dva bezpilotné štarty Saturnu 1, neskôr označené ako Apollo 2 a 3.

Apollo 1
Bol to prvý pilotovaný let. Bol stanovený na február 1967 a dotyčnými kozmonautmi boli: Virgil I. Grissom Edward H. White a Roger B. Chafee. Simulované štarty Saturnu 1 dopadli dobre, ale pár minút pred ostrím štartom sa ozval astronaut Chafee:" Máme v lodi oheň!" White sa snažil otvoriť poklop, ale na to je potrebné 1,5 min. Potom nasledovali výkriky a posledné slova zneli: "Dostaňte nás odtiaľto!" Potom už len inerciálne plošiny (ktoré pridržiavajú raketu a sledujú nežiadúce vibrácie) zachytili chvenie od pohybov kozmonautov. Vo veliteľskej sekcii sa oheň rozmáhal veľmi rýchlo a následkom toho bolo roztrhnutie plášťa. Tak sa celé APOLLO 1 zahalilo dymom. Musel to byť smutný pohľad pre všetkých, čo to videli. Technici už našli len zhorené telá astronautov. O štvrť roku neskôr zomiera v Sojuze 1 kozmonaut Vladimir Komarov. Vesmír si začal vyberať krutú daň a ukázalo sa, že cesta nebude až taká ľahká, ako sa zdalo po prvých úspechoch. Apollo 4
Tu sa prvý krát použil nosič Saturn 5(výška - 111m, hmotnosť 2700t). Let sledovala vo vesmíre družica Vanguard. Loď spravila pár okruhov, pričom vyskúšala všetky operácie vrátane oddelenia a spojenia jednotlivých častí. Taktiež sa vyskúšal návrat astronautov. Let skončil 6 km od lode USS Bermington. Technici označili let ako 100% úspech, i keď sa tam vyskytlo 21 chýb.
Apollo 5
Pri tomto lete sa použila osirelá raketa Saturn 1, ktorá mala poslúžiť trojici zhorených astronautov.

Mala vyniesť modul LM a odskúšať ho vo vesmíre. Po skúškach sa modul ponechal osudu.
Apollo 6
Úlohou bolo otestovať raketu pri druhej kozmickej( tá je potrebná na let k Mesiacu). Tu sa už ale objavilo viac chýb a porúch ako pri prvom lete Saturnu 5(Apollo 4)ako prasknutá hadica, zvýšenie pulzného tlaku alebo samočinné odstavenie dvoch motorov. Nakoľko sa cieľ nepodarilo splniť, NASA sa rozhodla, že ďalší let bude už pilotovaný.
Apollo 8,9,10
Na konci roku 1968 sa APOLLO 8 vymanilo z obežnej dráhy zeme a desaťkrát obletelo Mesiac. V jej stopách išli tiež misie APOLLO 9 a APOLLO 10, ktoré nacvičovali základné úlohy pre návštevu Mesiaca. Cesta bola konečne pripravená
Apollo 11
W. v. Braun o tom povedal : " Dôležitosti sa tento čin rovná okamžiku v evolúcii, keď sa vodný život prvý krát vyplazil na súš." V tejto misii sa predpokladalo už zosadnutie na Mesiaci. Prečo predpokladalo? Pretože astronauti mali pokračovať iba potiaľ, pokiaľ nenastanú nejaké komplikácie. Lunar Module Apolla 11 dostal meno EAGLE, a keďže si NASA bola istá, že to už vyjde, na palube bolo nainštalované aj laboratórium EASEP (Early Apollo Surface Experiment Package).Veliteľský modul dostal meno Columbia. Prípravy letu vyvrcholili 16. júla 1969 na rampe 39 A. Štart prebehol hladko a najväčšia vedecko-techincká odysea 20.st sa mohla začať. O tri dni (19. júla) sa už modul nachádzal na obežnej dráhe okolo mesiaca. Technici museli rátať s tým, že keď sa modul dostane za odvrátenú časť Mesiaca, stratí sa signál, čo sa opakovalo každých 34 minút. 20 júla sa loď rozdelila na dve časti a to na EAGLE(modul, ktorý zostupuje) a COLUMBIA (modul , ktorý krúži okolo Mesiaca). 20 júla 1969, 20.17.43 UT - to bol ten čas, kedy človek prvýkrát zosadol na Mesiaci. Pristávací manéver sťažovali kamenné kvádre, a pritom raketového paliva ostávalo iba na minútu. Napriek tomu po prvýkrát pristál na Mesiaci objekt s ľudskou posádkou. Boli tam Armstrong a Aldrin, zatiaľ čo Collins bol na obežnej dráhe (hoci dostal presné súradnice, nepodarilo sa mu ich zahliadnuť). Astronauti požiadali, aby im odpustili stanovené štyri hodiny spánku. Milióny ľudí pri televíznych obrazovkách sledovali prvé kroky Armstronga Vtedy Neil vyslovil svoju pamätnú vetu: "Je to malý krok pre človeka, ale veľký krok pre ľudstvo." Povrch bol jemný a prašný, takže pohyb nerobil astronautom problémy.

Armstrong a Aldrin zbierali dve a pol hodiny vzorky mesačného povrchu, fotografovali, inštalovali seizmograf, reflektor slúžiaci na odraz laserových signálov na Zem a špeciálnu alumíniovú fóliu na zachytávanie častíc solárnych vetrov. Podľa symbolickej zvyklosti vztýčili americkú vlajku, odhalili pamätnú plaketu, na ktorej bolo napísané: " Tu sa ľudia z planéty zem prvýkrát dotkli nohami Mesiaca. Júl L.P.1969. Prišli sme v mieri v mene celého ľudstva." Zatým nasledujú podpisy všetkých členov posádky Apolla 11.a v pozore si vypočuli prezidenta Richarda Nixona. . Potom sa vrátili na palubu Eaglu a stanovených osem hodín odpočívali. O 18.h 54. min horná časť pristávacieho modulu, zbavená všetkej nepotrebnej záťaže, odštartovala. Po spojení s Columbiou, ktorej motory boli uvedené do chodu na veľký návrat, ostala vo vesmíre. 24. júla, po 8 dňoch, 3 hodinách a 17 minútach od štartu Apollo 11 pristálo v Tichom oceáne. Astronautom ostávalo vydržať ešte 21 dní karantény, aby sa vedci ubezpečili, že nepriniesli nijaké mesačné mikroorganizmy.
Apollo 12
Táto expedícia rozširovala úlohy tej predošlej. Miesto pristátia sa určilo pri sonde Surveyour 3. Veliteľský modul dostal meno Yankee Clipper a mesačný modul Interpid. Celá cesta prebiehala podľa plánu, výnimkou bol iba zásah blesku pár sekúnd po štarte. Na Mesiaci odobrali vzorky hornín, ako aj vzorky kabeláže zo sondy, ktorá tam pristála pred dvoma rokmi. Let sa skončil podobne ako predošlý - na lodi USS Hornet. Aké veľké bolo ale prekvapenie v NASA, keď prišli výsledky testov - V kábloch Surveyoru 3 sa našiel životaschopný organizmus, čo potvrdzuje, že život v kozme je možný( potvrdzujú to aj testy úlomkov z kométy, nájdene v Arktíde, na ktorých sa našli živé baktérie).
Apollo13
Už trinástka v názve neveštila nič dobré. Nikto vtedy netušil, že v jednej z kyslíkových nádrží je poškodená izolácia a práve tu hrozí skrat a následne havária. Veliteľský modul dostal názov Odyssea a mesačný modul Aquarius. Celá dráma začala 330 250 km od Zeme, na obežnej dráhe Mesiaca. Najstrašnejšie na tom bolo, že sa od Zeme vzďaľovali rýchlosťou skoro 1km za sekundu (presne 993 m/s).Výbuch, ktorý nastal spôsobil výpadok el. energie v celej lodi a tým klesla aj teplota v lodi na necelých 6 C. Odborníci na Zemi pracovali na stimulátoroch a okamžite s kozmonautmi si vymieňali informácie. Spoločnou prácou sa im podarilo dostať ku Zemi. Let sa skončil po šiestich ťažkých dňoch pri USS Iwo Jim.
Apollo14
Miesto pristátia "zdedili" po svojich predchodcoch. Saturn 5 nesúci Kitty Hawk(CM) a Antares(LM). Po piatich dňoch bezchybného letu sa astronauti nachádzali na Mesiaci. Premiéru tu mala dvojkolka MET (zariadenie na princípe vozíka).

S ňou sa mali dostať ku kráteru Cone. Paradoxom bolo, že hoci mali k dispozícii mapy s dvojmetrovými detailmi, nastal problém s orientáciou. Let sa skončil po ôsmych dňoch pri USS New Orleans. Aké bolo ale prekvapenie kozmonautov, keď sa zistilo, že ich pri "slávnej prechádzke" delilo od cieľa iba 20 m.

Apollo 15
Tu sa použila už vylepšená konštrukcia nosnej rakety, čo umožňovalo do výbavy zahrnúť aj ľahký elektromobil. Moduly dostali názov Endeavour(CM) a Falcon. Štart bol 26 júla 1971. Astronauti pristáli pri brázde Hadley a skúšali Rovera(elektromobil), kde na ňom najazdili vyše 10 km. Ostatné dni sa venovali geológii. Apollo 15 pristálo 7. augusta pri USS Okinawa. Táto výprava dosiahla rýchlostný rekord pri pohybe na mesačnom povrchu - 12,5 km/h.
Apollo 16
Let bol zahájený 16. apríla 1972. Po malých problémoch s motorom zosadol Orion na Mesiaci. Vo výške 114 m krúžil Casper. Úlohou bolo kompletné testovanie Rovera. Apollo 16 pristálo 27. apríla pri USS Ticonderoga. Testy Rovera dostali prízvučné meno " Grand Prix " , pri ktorých sa im podarilo prekonať aj rýchlostný rekord o 5 km/h, čo ale nevydržal jeden z blatníkov.
Apollo 17
Bola to prvá výprava, ktorej sa zúčastnil aj vedecký pracovník- Harrison H. Schmitt, ale zároveň aj posledná ,ktorá pristála na Mesiaci. Na Mesiac dorazili 11. decembra 1972, pri kotline Taurus-Littrow. Tu museli opraviť Rovera po predošlej výprave, ako aj pyrotechnikou simulovali "Mesiacotrasenie". Dr. Schmitt tu mal vedeckú prednášku, ktorá bola vysielaná na vedecké univerzity. Tak ako prvá výprava, aj posledná tu nechala pamätnú tabuľu, na ktorej bolo:" Na tomto mieste skončil prvý prieskum Mesiaca človekom v decembri L.P. 1972. Nech Mier, s ktorým sme prišli, sa odrazí v živote všetkých národov na Zemi." Tento ceremoniál sledovalo aj 39 mladých ľudí z rôznych krajín vo vesmírnom stredisku. Dr. Schmitt zodvihol ešte mesačný kameň a povedal:" Tento kameň je zložený z úlomkov rôznych hornín najrôznejších tvarov, veľkostí a farieb. Všetky dohromady sú spojené v jeden celok, ktorý tu ležal, vlastne žil mierumilovným spôsobom. Keď sa tento kameň ocitne na Zemi, radi by sme dali z neho po úlomku všetkým krajinám na svete ako symbol spolužitia a mieru do budúcnosti. Koniec programu Apollo znamená, že sa teraz dvere zatvárajú. Nádej budúcnosti však spočíva v mladých ľuďoch, ktorí sa učia žiť a pracovať spoločne." Potom odparovali Rover a nastúpili do Challengeru.

Cernan ako posledný človek na mesačnom povrchu dodal:" Keď teraz robím posledné kroky na Mesiaci, dúfam, že nebudú posledné nadlho a že budúcnosť ukáže, že dnešný výboj ukul ďalší osud ľudstva. My opúšťame Taurus-Littrow v mieri, tak, ako sme sem prišli. Nech tí, čo sa sem vrátia, prídu v mieri a v pokoji pre celé ľudstvo. Nech má posádka Apolla 17 šťastnú cestu domov !". Prianie veliteľa sa splnilo a Apollo šťastne pristálo 19. decembra 1972 v Tichom oceáne pri USS Ticonderoga.



Zoznam projektov na skúmanie mesiaca
Luna 2 14.9.1959 prvý zásah Mesiaca
Ranger 6 2.2.1964 neúspešný pokus
Ranger 7 31.7.1964 4308 snímok
Ranger 8 20.2.1965 7137 snímok
Ranger 9 24.3.1965 5814 snímok
Luna 5 12.5.1965 neúspešný pokus
Luna 7 7.10.1965 neúspešný pokus
Luna 8 6.12.1965 neúspešný pokus
Luna 9 3.2.1966 prvé mäkké pristátie
Surveyor 1 2.6.1966 11 147 snímok
Surveyor 2 23.9.1966 neúspešný pokus
Luna 13 24.12.1966 3 panoramatické snímky*
Surveyor 3 20.4.1967 6300 snímkov*
Surveyor 4 17.7.1667 neúspešný pokus
Surveyor 5 11.9.1967 18 006 snímok*
Surveyor 6 10.11.1967 30 000 snímok*
Surveyor 7 10.1.1968 21 000 snímok*
Apollo 11 20.7.1969 Armstrong, Aldrin, Collins
Luna 15 21.7.1969 technická skúška
Apollo 12 19.11.1969 Conrad, Bean, Gordon
Luna 19 21.9.1970 odber vzoriek horniny
Luna 17 17.11.1970 Lunochod 1*
Apollo 14 5.2.1971 Shepard, Mitchell, Roosa
Apollo 15 30.7.1971 Scott, Irwin, Worden
Luna 18 11.9.1971 neúspešný pokus
Luna 20 21.2.1972 odber vzoriek horniny v horskej oblasti
Apollo 16 21.4.1972 Young, Duke, Mattingly
Apollo 17 11.12.1972 Cernan, Schmitt, Evans
Luna 21 15.1.1973 Lunochod 2
Luna 23 6.11.1974 neúspešný pokus
Luna 24 18.8.1976 automaticky odber hornín
*prieskum vlastností mesačného povrchu (pevnosť, chemické zloženie)

Poradie Meno Štát Prvý štart Počet Celkom hodín
-------------------------------------------------------------------------------
1. +Gagarin, J.A. Rusko 12.04.1961 1 1:48
2. +Titov, G.S. Rusko 06.08.1961 1 1d 1:18
3. Glenn, J.H. USA 20.02.1962 2 9d 2:39
4. Carpenter, M.S. USA 24.05.1962 1 4:56
5. Nikolajev, A.G. Rusko 11.08.1962 2 21d 15:21
6. Popovič, P.R. Rusko 12.08.1962 2 18d 16:27
7. Schirra, W.M. USA 03.10.1962 3 12d 7:13
8. Cooper, L.G. USA 15.05.1963 2 9d 9:15
9. Bykovskij, V.F. Rusko 14.06.1963 3 20d 17:47
10. Těreškovová, V.V. Rusko 16.06.1963 1 2d 22:50
11. +Komarov, V.M.

Rusko 12.10.1964 2 2d 3:05
12. Feoktistov, K.P. Rusko 12.10.1964 1 1d 0:17
13. +Jegorov, B.B. Rusko 12.10.1964 1 1d 0:17
14. +Běljajev, P.I. Rusko 18.03.1965 1 1d 2:02
15. Leonov, A.A. Rusko 18.03.1965 2 7d 0:33
16. +Grissom, V.I. USA 23.03.1965 1 4:53
17. Young, J.W. USA 23.03.1965 6 34d 19:42
18. McDivitt, J.A. USA 03.06.1965 2 14d 2:57
19. +White, E.H. USA 03.06.1965 1 4d 1:56
20. +Conrad, Ch. USA 21.08.1965 4 49d 3:38
21. Borman, F. USA 04.12.1965 2 19d 21:36
22. Lovell, J.A. USA 04.12.1965 4 29d 19:06
23. Stafford, T.P. USA 15.12.1965 4 21d 3:43
24. Armstrong, N.A. USA 16.03.1966 2 8d 14:00
25. Scott, D.R. USA 16.03.1966 3 22d 18:54
26. Cernan, E.A. USA 03.06.1966 3 23d 14:16
27. Collins, M. USA 18.07.1966 2 11d 2:06
28. Gordon, R.F. USA 12.09.1966 2 13d 3:53
29. Aldrin, E.E. USA 11.11.1966 2 12d 1:54
30. +Eisele, D.F. USA 11.10.1968 1 10d 20:09
31. Cunningham, R.W. USA 11.10.1968 1 10d 20:09
32. +Beregovoj, G.T. Rusko 26.10.1968 1 3d 22:51
33. Anders, W.A. USA 21.12.1968 1 6d 3:01
34. Šatalov, V.A. Rusko 14.01.1969 3 9d 21:58
35. Volynov, B.V. Rusko 15.01.1969 2 52d 7:18
36. Jelisejev, A.S. Rusko 15.01.1969 3 8d 22:23
37. +Chrunov, J.V. Rusko 15.01.1969 1 1d 23:46
38. Schweickart, R.L. USA 03.03.1969 1 10d 1:01
39. +Šonin, G.S. Rusko 11.10.1969 1 4d 22:43
40. Kubasov, V.N. Rusko 11.10.1969 3 18d 18:00
41. Filipčenko, A.V. Rusko 12.10.1969 2 10d 21:04
42. +Volkov, V.N. Rusko 12.10.1969 2 28d 17:02
43. Gorbatko, V.V. Rusko 12.10.1969 3 30d 12:48
44. Bean, A.L. USA 14.11.1969 2 69d 15:45
45. +Swigert, J.L. USA 11.04.1970 1 5d 22:55
46. Haise, F.W. USA 11.04.1970 1 5d 22:55
47. Sevasťjanov, V.I. Rusko 01.06.1970 2 80d 16:19
48. +Shepard, A.B. USA 31.01.1971 1 9d 0:02
49.

+Roosa, S.A. USA 31.01.1971 1 9d 0:02
50. Mitchell, E.D. USA 31.01.1971 1 9d 0:02
51. +Rukavišnikov, N.N. Rusko 22.04.1971 3 9d 21:11
52. +Dobrovolskij, G.T. Rusko 06.06.1971 1 23d 18:22
53. +Pacajev, V.I. Rusko 06.06.1971 1 23d 18:22
54. Worden, A.M. USA 26.07.1971 1 12d 7:12
55. +Irwin, J.B. USA 26.07.1971 1 12d 7:12
56. Mattingly, T.K. USA 16.04.1972 3 21d 4:34
57. Duke, Ch.M. USA 16.04.1972 1 11d 1:51
58. +Evans, R.E. USA 07.12.1972 1 12d 13:52
59. Schmitt, H.H. USA 07.12.1972 1 12d 13:52
60. Kerwin, J.P. USA 25.05.1973 1 28d 0:50
61. Weitz, P.J. USA 25.05.1973 2 33d 1:14
62. Garriott, O.K. USA 28.07.1973 2 69d 18:56
63. Lousma, J.R. USA 28.07.1973 2 67d 11:14
64. +Lazarev, V.G. Rusko 27.09.1973 1 1d 23:16
65. +Makarov, O.G. Rusko 27.09.1973 3 20d 17:23
66. Carr, G.P. USA 16.11.1973 1 84d 1:16
67. Gibson, E.G. USA 16.11.1973 1 84d 1:16
68. Pogue, W.R. USA 16.11.1973 1 84d 1:16
69. Klimuk, P.I. Rusko 18.12.1973 3 78d 18:19
70. Lebeděv, V.V. Rusko 18.12.1973 2 219d 6:01
71. +Arťuchin, J.P. Rusko 03.07.1974 1 15d 17:30
72. Sarafanov, G.V. Rusko 26.08.1974 1 2d 0:12
73. +Ďomin, L.S. Rusko 26.08.1974 1 2d 0:12
74. Gubarev, A.A. Rusko 10.01.1975 2 37d 11:38
75. Grečko, G.M. Rusko 10.01.1975 3 134d 20:33
76. Brand, V.D. USA 15.07.1975 4 31d 2:03
77. +Slayton, D.K. USA 15.07.1975 1 9d 1:28
78. Žolobov, V.M. Rusko 06.07.1976 1 49d 6:24
79. Aksjonov, V.V. Rusko 15.09.1976 2 11d 20:11
80. Zudov, V.D. Rusko 14.10.1976 1 2d 0:07
81. Rožděstvenskij, V.I. Rusko 14.10.1976 1 2d 0:07
82. Glazkov, J.N. Rusko 07.02.1977 1 17d 17:26
83. Kovaljonok, V.V. Rusko 09.10.1977 3 216d 9:10
84. Rjumin, V.V. Rusko 09.10.1977 4 371d 17:27
85. Romaněnko, J.V. Rusko 10.12.1977 3 430d 18:21
86. Džanibekov, V.A.

Rusko 10.01.1978 5 145d 15:59
87. Remek, V. ČSSR 02.03.1978 1 7d 22:18
88. Ivančenkov, A.S. Rusko 15.06.1978 2 147d 12:39
89. Hermaszewski, M. Polsko 27.06.1978 1 7d 22:03
90. Jähn, S. NDR 26.08.1978 1 7d 20:49
91. Ljachov, V.A. Rusko 25.02.1979 3 333d 7:49
92. Ivanov, G. Bulharsko 10.04.1979 1 1d 23:01
93. Popov, L.I. Rusko 09.04.1980 3 200d 14:46
94. Farkas, B. Maďarsko 26.05.1980 1 7d 20:46
95. +Malyšev, J.V. Rusko 05.06.1980 2 11d 20:00
96. Tuan, P. Vietnam 23.07.1980 1 7d 20:42
97. Tamayo-Mendéz, A. Kuba 18.09.1980 1 7d 20:43
98. Kizim, L.D. Rusko 27.11.1980 3 374d 17:58
99. Strekalov, G.M. Rusko 27.11.1980 5 268d 22:26
100. Savinych, V.P. Rusko 12.03.1981 3 252d 17:37.