Planéty obiehajú okolo Slnka takmer po kruhových dráhach (v skutočnosti sú to elipsy).Planéty (okrem Pluta) patria do dvoch skupín:
1. kamenné (Merkúr, Venuša, Zem a Mars
2. plynné (Jupiter, Saturn, Urán a Neptún)

Najväčšia planéta Jupiter Priemer 139 822 km
Najmenšia planéta Pluto Priemer asi 2 274 km
Najrýchlejšia planéta Merkúr Priemerná rýchlosť 172 408 km/h
Planéta s najdlhším dňom Venuša Deň = 243 pozemských dní
Planéta s najkratším dňom Jupiter Deň = 10 pozemských hodín
Planéta s najvyššou sopkou Mars 28 km vysoký Olympus Mons
Najteplejšia planéta Venuša Priemerná teplota povrchu 500°C
Najchladnejšia planéta Pluto Priemerná povrchová teplota –228°C do –238°C
Najväčší asteroid Ceres Priemer 913 km
Najbližšia hviezda Proxima Centauri Vzdialená od Zeme približne 4,3 svetelného roka = 272 a.j.
Dráhy planét: Pretože väčšina planét leží najvyššie 4° od ekliptiky (roviny zemskej dráhy) tvorí dráhy planét okolo Slnka disk. Dráha Merkúru má od ekliptiky odklon 7° a Pluto 17°.
Slnko: (Obrázok A1) V porovnaní s inými hviezdami nie je mimoriadne veľká, ani horúca. Dodáva dostatok tepla a svetla na udržanie života na Zemi. Toto teplo a svetlo – alebo energia – vzniká v jadre Slnka prirodzeným procesom, ktorý nazývame jadrová syntéza. Pri nej sa uvoľňuje obrovské množstvo častíc svetelnej energie, nazývaných fotóny. Slnko sa skladá z piatich častí:
1. Jadro Slnka: Za každú sekundu sa tu premení 700 miliónov ton vodíka na hélium v procese, ktorý nazývame jadrová reakcia.
2. Radiačná zóna: Keď sa fotóny rútia z jadra Slnka, prechádzajú cez hrubú vrstvu chladnejšieho plynu, nazývanú radiačná zóna. 3. Konvektívna zóna: Stúpajú v nej obrovské bubliny veľmi horúceho plynu smerom k povrchu Slnka, ochladené sa vracajú späť, kde sa zohrievajú a opäť stúpajú.
4. Fotosféra: Je to intenzívne jasný povrch Slnka, vrstva, ktorú vidíme zo Zeme. Pokrývajú ju granule –malé, jasné bubliny vznikajúce prúdením horúcich a chladnejších plynov. Toto prúdenie prenáša energiu Slnka na jeho povrch.
5. Chromosféra: V tejto vrstve atmosféry sa odohrávajú všetky slnečné erupcie. Ohnivé výtrysky plynu, nazývané spikuly, prudko stúpajú do výšok 9000 km i viac, vybuchujú tu mohutné erupcie a žiarivé protuberancie tvoria slučky alebo vystreľujú vysoko nad povrch Slnka.
Teplota 6 000 °C na povrchu, 15 000 000 °C v jadre.
Priemer 1 392 000 km, alebo 109-násobok priemeru Zeme.
Hmotnosť 2 milióny bilión biliónov kg (2.106 .1012 .1012 kg),alebo 330 000-násobok
hmotnosti Zeme. Slnko predstavuje 99,86 % hmotnosti celej slnečnej sústavy.
Gravitácia 28-násobne väčšia než na Zemi. Žiarivosť 390 miliárd miliárd megawattov; Slnko je 600 000-násobne jasnejšie než Mesiac v splne.
Hustota 0,256 hustoty Zeme
Doba jednej otáčky 27 dní na rovníku , 34 dní na póloch

Zatmenie slnka: Počas obehu okolo Zeme sa Mesiac niekedy dostane medzi Zem a Slnko. Vtedy Mesiac vrhne tieň na Zem a my pozorujeme zatmenie Slnka. Typ zatmenia závisí od toho, kde sa nachádzame. Čiastočné zatmenie je viditeľné z vnútra mesačnej penumbry. Úplné zatmenie je viditeľné v oblasti Zeme pokrytej mesačnou umbrou. V každom storočí sa uskutoční približne iba 70 zatmení Slnka. Merkúr: Je najrýchlejšia planéta. Obeh okolo Slnka jej trvá 88 pozemských dní. Pomenovali ju podľa starorímskeho posla bohov a boha obchodu. Ale okolo svojej osi sa otáča veľmi pomaly - približne raz za 59 dní. Merkúr má zo všetkých planét najväčší teplotný rozsah.