Skladá sa z jadra, vnútorného plášťa, vonkajšieho plášťa a kamennej kôry.(Obrázok A4)
Poloha Dráha okolo Zeme.
Priemerná vzdialenosť od Zeme 383 000 km
Rotácia Približne 27 pozemských dní.
Obeh okolo Zeme Približne 27 pozemských dní.
Priemer 3 475 km
Hmotnosť 1/81 hmotnosti Zeme.
Gravitácia 1/6 príťažlivosti Zeme.
Hlavné atmosferické plyny Nijaké.
Mars: Je to jediná planéta na oblohe s červeným nádychom. Toto sfarbenie spôsobuje železo v pôde. Pomenovali ju podľa rímskeho boha vojny. Mars má na povrchu hory, kaňony, sopky, púšte, aj korytá riek, hoci sú vyschnuté. Voda sa však nachádza v tuhom stave ako napr. v polárnych čiapkach. Na Marse sa nachádza najväčšia sopka v slnečnej sústave Olympus Mons (Obrázok A5). Mars má dva mesiace: Fobos a Deimos. Oba boli pravdepodobne asteroidy, ktoré zachytila príťažlivosť Marsu. Väčší Fobos má dĺžku 28 km a je bližšie k Marsu. Vzdialenejší Deimos je dlhý iba 16 km a má omnoho hladší povrch.
Poloha Štvrtá planéta od Slnka.
Rotácia 24 hodín 37 minút.
Obežná doba 687 pozemských dní.
Priemer 6787 km
Sklon osi 25,2°
Hmotnosť 1/10 hmotnosti Zeme. Gravitácia Približne 2/5 príťažlivosti Zeme.
Priemerná povrchová teplota -63 °C
Hlavné atmosferické plyny Oxid uhličitý 95 %, dusík 2,7 %, argón 1,6;

Jupiter: Pomenovali ho podľa kráľa rímskych bohov. Je najväčšou planétou v slnečnej sústave (Obrázok A6). Jupiter nemá pevný povrch, má malé kamenné jadro obklopené obrovskými vrstvami plynu. Mohutná gravitácia planéty stláča tieto vrstvy tak, že plyn prechádza do pevného a kvapalného skupenstva. Vonkajšia plynná atmosféra siahajúca až do vzdialenosti 70 000 km sa skladá prevažne z vodíka (asi 90 %), hélia (asi 10 %) a metánu. Teplota v jeho jadre môže dosahovať až 30 000 °C. Skladá sa z kamenného jadra. vody, kvapalného kovového vodíka a kvapalného molekulárneho vodíka. Jupiter má približne 16 mesiacov: Metis, Adrastea, Amaltea, Thebe, Io, Európa, Ganymedes (najväčší mesiac v slnečnej sústave, má priemer 5 262 km), Kalisto, Leda, Himalia, Lysithea, Elara, Ananke, Carme, Pasiphae a Sinope.

Poloha Piata planéta od Slnka.
Rotácia Asi 10 pozemských hodín.
Obežná doba Približne 12 pozemských rokov.
Priemer 139 822 km
Sklon osi 3,08°
Hmotnosť 318-násobok hmotnosti Zeme.
Gravitácia 2,5-násobok zemskej príťažlivosti. Priemerná teplota vrchných mrakov -153 °C
Prstence 2

Saturn: Pomenovali ho po rímskom bohovi úrody. Je to druhá najväčšia planéta slnečnej sústavy a tiež jediná planéta ktorej prstence sú viditeľné aj jednoduchým ďalekohľadom (Obrázok A7). Podobne ako Jupiter, aj Saturn vydáva viac energie než zo Slnka prijíma. Planéta má horúce kamenné jadro obklopené kvapalným a tuhým vodíkom a héliom. Vonkajšiu vrstvu tvorí plyn a mraky. Saturn má 18 mesiacov, čo je najviac zo všetkých planét v slnečnej sústave. Pravdepodobne ich má ešte viac, ale zatiaľ ešte nie sú potvrdené.