Rotácia Asi16 pozemských dní.
Obežná doba 164 pozemských rokov.
Priemer 49 526 km
Sklon osi 28,8°
Hmotnosť 17,1-násobok hmotnosti Zeme.
Gravitácia 1,1-násobok zemskej príťažlivosti.
Priemerná teplota vrchných mrakov -225C
Hlavné atmosferické plyny Vodík 85 %, hélium 13 %, metán 2 %;

Pluto: Je to jediná planéta objavená v 20. storočí a tiež jediná planéta, ktorú ešte nenavštívila kozmická sonda. Pomenovali ju podľa rímskeho boha smrti. Preto máme o nej málo poznatkov. Vedci sa domnievajú, že má tenučkú mrazivú atmosféru zloženú z metánu a dusíka, ktorá sa pomaly vytráca do okolia. Keď sa Pluto dostane do bodu najbližšie k Slnku, jeho atmosféra je plynná. Keď sa na dráhe od Slnka vzdiali, plyn zamrzne a na povrchu sa vytvorí snehová vrstva. Vieme tiež, že póly planéty sú sklonené približne o 98,8°vzhľadom na rovinu jej obežnej dráhy. Skladá sa z kamenného jadra a vodno-metánového ľadu. Pluto má jeden mesiac Cháron, ktorý má polovicu priemeru Pluta a jeho dráha leží veľmi blízko pri planéte.
Poloha Deviata planéta od Slnka.
Rotácia Asi 6 pozemských dní.
Obežná doba 248 pozemských rokov.
Priemer Približne 2 274 km
Hmotnosť Hmotnosť Zeme je 454-násobne väčšia ako hmotnosť Pluta.
Gravitácia 7/100 zemskej príťažlivosti.
Priemerná povrchová teplota V rozpätí od –228 °C do –238 °C. Asteroidy: (Grécky to znamená podobné hviezdam.) Sú to malé planétky obiehajúce okolo Slnka. Typy asteroidov: 1. Typ C - uhlíkatý obsahuje veľa uhlíka. Sú to najtmavšie asteroidy. Nachádzajú sa vo vonkajšej oblasti pásma asteroidov.
2. Typ M - metalický obsahuje nikel a železo. Často majú strieborno-sivé sfarbenie. Sú najzriedkavejšie a nachádzajú sa v strede pásma asteroidov.
3. Typ S – kremičitanový obsahuje horniny nazývané kremičitany. Má červenkasté zafarbenie a nachádza sa vo vnútornej oblasti pásma asteroidov.
Asteroidy sa pri obehu okolo Slnka navzájom zrážajú. Rozbíjajú sa na menšie kúsky, alebo sa spájajú do iných tvarov. Niekedy sú úlomky vymrštené smerom k Zemi, kde dopadnú a stávajú sa meteoritmi.
Kométa: Skladá sa z jadra a prachového chvostu. Jej jadro je tvorené obrovským množstvom ľadu spevnené prachom a zmrznutými plynmi, ktoré sa v blízkosti Slnka a planét odparujú, čím z prachu a plynu sa vytvára jeden a viac chvostov.
Meteoridy: Drobné pevné telesá v medziplanetárnom priestore. Majú dva hlavné zdroje. Vznikajú z úlomkov komét a planétiek. Každým rokom sa do zemskej atmosféry dostávajú 220 tisíc ton takéhoto materiálu. Trenie medzi meteoridom a molekulami vzduchu zanechá v atmosfére krátku stopu svetla, ktorej hovoríme meteor (padajúca hviezda).