Astronómovia ho predbežne pomenovali Quaoar, podľa tvorivej sily z mytológie kalifornských Indiánov. Quaoar ale i Pluto sú súčasťou tzv. Kuiperovho pásu zloženého z desať miliárd kusov ľadu a skál obiehajúcich okolo Slnka za Neptúnom vo vzdialenosti 30 – 50 AU (astronomická jednotka, priemerná vzdialenosť Zeme od Slnka). Vyskytujú sa tu objekty rôznych tvarov a veľkostí, prevažne asteoridy a planétky, z ktorých je známych zatiaľ len zhruba 500. Ako ich najväčší zástupca sa už medzi ne priradzuje i Pluto, ktorého štatút planéty je dnes uznávaný skôr len z historických dôvodov.
So Sednou je to však trochu inak. Samotní objavitelia prehlasujú, že pochádza z Oortovho mračna, čo je hypotetický guľovitý mrak telies obklopujúci Slnečnú sústavu vo vzdialenosti viac ako 10000 AU, ktorý vznikol pri formovaní nášho planetárneho systému. Vzhľadom k tomu, že afélium (najvzdialenejší bod na dráhe) Sedny je vo vzdialenosti 1000 AU, objekt rozhodne neprilieta priamo z Oortovho mračna. Sedna je skôr prirovnávaná k skupine telies, ktorých dráhy sú značne výstredné a siahajú do veľkých vzdialeností. Týmto telesám sa hovorí Objekty rozptýleného disku. Pochádzajú z Kuiperovho pásu a na svoje dráhy sa dostali gravitačným pôsobením Neptúna pri ich blízkom stretnutí. Ich perihélium (bod na dráhe s najmenšou vzdialenosťou od Slnka) leží vo vzdialenostiach okolo 30 až 40 AU. Zdanlivá podobnosť je však klamlivá. Dráha Sedny má perihélium vo vzdialenosti celých 76 AU, teda 2-krát ďalej ako ostatné Objekty rozptýleného disku. Na to aby mohla byť zaradená medzi objekty rozptýleného disku, by musel byť objavený mechanizmus, ktorý jej perihélium posunul z oblasti Kuiperovho pásu až na súčastnú pozíciu. Jedným z možných vysvetlení by bola existencia ďalšieho veľkého telesa na kruhovej dráhe vo vzdialenosti okolo 70 AU. Telesa, ktoré by sme pokojne mohli pomenovať Desiata planéta. Je viac ako zrejmé, že ani Pluto, Quaoar, ani Sedna, či Objekty rozptýleného disku svojou veľkosťou nedokážu ovplyvniť poruchy v dráhach Uránu a Neptúna.
V januári 1981 Dr. Richard Harrington a jeho spolupracovník Dr. Thomas Van Flandern z US Naval Observatory prehlásili na mítingu Americkej astronomickej spoločnosti, že nepravidelnosti v obežnej dráhe Pluta signalizujú, že Slnečná sústava obsahuje Desiatu planétu. V roku 1983 astronomická družica pre infračervené pozorovania IRAS objavila nebeské teleso veľké ako Jupiter na okraji našej slnečnej sústavy, v smere súhvezdia Orion. V roku 1982 na krátky čas úradne uznala existenciu tohto telesa i NASA.