Existenciu Desiatej planéty vedci už predpokladali od začiatku dvadsiateho storočia. Po objavení Neptúna astronómovia zistili, že táto planéta nemôže byť v plnej miere zodpovedná za pozorované odchýlky v dráhe Uránu. Americký astronóm Percival Lowell z porúch dráh Uránu a Neptúna v roku 1905 vypočítal dráhu ďalšej planéty, ktorú objavil až amatérsky astronóm Clyd Tombaugh o 25 rokov neskôr. Teleso sa nachádzalo iba 6º od Lowellom predpovedanej polohy. Planéta dostala meno rímskeho boha smrti, Pluto, podľa návrhu 11-ročnej Venetie Burneyovej a dňa 21. januára 1930 sa takto dostalo do zoznamu planét Slnečnej sústavy s poradovým číslom deväť. Veľkosť a hmotnosť planéty Pluto, však nezodpovedá Lowellovej predstave. Podľa jeho výpočtov, poruchy dráh Uránu a Neptúna vyžadujú planétu s hmotnosťou 6 až 7 krát väčšou ako je hmotnosť Zeme. Pátranie po ďalšom objekte, tentoraz po Desiatej planéte, pokračovalo.
14. novembra 2003 bol Palomarskom observatóriu ďalekohľadom Samuela Oschina objavený objekt nachádzajúci sa ďaleko za obežnou dráhou Pluta. Planéta dostala meno 2003 VB12. Optickými meraniami bola stanovená absolútna magnitúda 1,7, na základe čoho bol určený odhad skutočného priemeru objektu na 2700 km (Pluto má 2320 km, jeho mesiac Charón 1270 km). K stanoveniu presnejších rozmerov bolo nevyhnutné pozorovať planétu v infračervenej oblasti spektra, k čomu astronómovia použili nový vesmírny Spitzerov vesmírny ďalekohľad a 30 metrový IRAM teleskop. Týmito pozorovaniami bola vymedzená horná hranica jeho priemeru na 1800 km. Novoobjavená planéta dostala meno Sedna podľa eskimáckej bohyne morí.
Sedna je od slnka vzdialená v trikrát väčšej vzdialenosti ako jej najbližší sused Pluto, má výrazne exentrickú dráhu a obežnú dobu 10500 rokov. Predpokladá sa, že ide o sčasti pustú skalu a z časti ľadovec. Otáča sa relatívne pomaly a je možné, že má i vlastný satelit. Povrchová teplota sa pohybuje okolo -240°C. Medzi novoobjavenou Sednou a Plutom však obieha ešte jedna známa planéta, ktorá by sa teoreticky mohla uchádzať o post Desiatej planéty. Jej priemer je asi 1280 kilometrov, čo tvorí zhruba desatinu priemeru Zeme. Okolo slnka obehne raz za 288 rokov vo vzdialenosti asi šesť miliárd kilometrov. Objavili ho astronóm Michael Brown z Kalifornského technologického inštitútu v Pasadene a jeho spolupracovník Chadwick Trujillo na snímkach zo 4. júna 2002, ktoré zrealizovali z observatória v Palomaru pri San Diegu. Objav potvrdilo aj pozorovanie z Hubblovho teleskopu.