Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Závitník M8 pre ručné rezanie závitov
Dátum pridania: | 17.09.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Lenny | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 688 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 19.6 |
Priemerná známka: | 2.92 | Rýchle čítanie: | 32m 40s |
Pomalé čítanie: | 49m 0s |
2.12 b.
Závitníky, podobne ako vrtáky, pri rezaní namáha krútiaci moment na pomerne malom priereze. V prevádzkovej praxi sa pri strojovom rezaní používajú upínacie hlavice s poistným zariadením podľa vopred nastavovanej hodnoty krútiaceho momentu riadenej predpätím pružiny. Ide o ochranné systémy pred zalomením nástroja.
Obr. 2.12Ostrenie závitníka
a - nastavenie závitníka na ostrenie uhla čela γ0, b - ostrenie chrbtovej časti rezného kužeľa, - nábehový rezný kužeľ, h - podbrúsenie chrbtovej plochy
Delenie prídavku na vyrezanie profilu závitu sa uskutočňuje uplatnením hlavných rezných hrán umiestnených na reznom kuželi hrebienkového rezného klina, ako je to analyzované v kapitole 1.4. hrúbku rezu teda ovplyvňujeme voľbou uhla nastavenia a počtom rezných klinov (zubov) nástroja, prípadne tiež rozdelením úberu prídavku do viacerých rezných sekcií.
Pretože hlavná rezná hrana sa nezúčastňuje tvorenia obrobeného profilu, tieto nástroje umožňujú optimalizovať geometriu hlavného rezného klina podľa vzťahu k obrobiteľnosti materiálu obrobku. Geometria čela vyplýva z voľby profilu drážok nástroja a ich priebehu (priame drážky, drážky v skrutkovici). Geometria hlavného chrbta je určená veľkosťou podbrusu chrbtov v reznom kuželi. Vzťahy medzi prvkami geometrie vyjadrujú diagramy nástrojových uhlov (obr. 2.13).
Z rozboru geometrie vyplýva, že uhol sklonu skrutkovice zubov ( a drážok) je zhodný s uhlom γf (ich premenlivosť na rôznych priemeroch di je nevýrazná). Vzťah zmyslu skrutkovice k zmyslu rezu ovplyvňuje kladnosť, či zápornosť uhlov γf a λs. najčastejšie sa na závitníkoch a závitových čeľustiach volia priame drážky, teda γf = 0°, λs = 0°. Závitníky so skrutkovitými zubami uprednostňujú vplyv priebehu zubov na smer odchodu triesok a tzv. "zakusovanie" závitníka, takže pre pravorezné nástroje a priebežný otvor sa volí ľavá skrutkovica (odchod triesok v smere posuvu - pred závitník, vhodné pri
zvislom vretene zhora). Pri rezaní závitu v nepriebežných otvoroch na húževnatých a mäkkých materiáloch je vhodnejšie pre pravorezný závitník voliť pravú skrutkovicu (triesky sa vytlačujú dozadu).
Geometria chrbta na vedľajších rezných klinoch je podmienená funkciou samovoľného vedenia nástroja vo vytváranej závitovej ploche, takže tvarové vedľajšie chrbtové plochy nesmú byť podbrúsené, majú nulové uhly chrbta ° (sú časťami závitovej protiplochy).
Základné technické a konštrukčné predpisy pre normalizované závitníky a závitnice udávajú úvodné časti noriem (STN 22 3002, STN 22 3201).
Zdroje: VASILKO K., HRUBÝ J., LIPTÁK J. : Technológia obrábania a montáže, ALFA Bratislava, 1991, ŘASA J. a kol. : Výpočetní metódy v konstrukci řezných nástrojú, STNL Praha, 1986, GOČ. J : Konštrukcia a výroba nástrojov, ALFA Bratislava, 1988, BUDA, J. , BÉKÉS, J. : Teoretické základy obrábania kovov, ALFA Bratislava, 1977, FIALA J., BEBR A., MATOŠKA Z.: Strojnicke tabulky 1, STNL Praha, 1987, LEINVEBER J., ŘASA J., VAVRA P.: Strojnické tabulky, Scientia Praha, 1999, ŠURJAK J.: Technické materiáli I., FVT Prešov, 2002