referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Viktória
Pondelok, 10. mája 2021
Závitník M8 pre ručné rezanie závitov
Dátum pridania: 17.09.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Lenny
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 688
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 19.6
Priemerná známka: 2.92 Rýchle čítanie: 32m 40s
Pomalé čítanie: 49m 0s
 

Závitníky roztrieďujeme podľa viacerých hľadísk :

- podľa spôsobu použitia : strojné - ručné - maticové;
- podľa spôsobu výroby závitovej časti : nebrúsené (sústružené, frézované, valcované) - brúsené;
- podľa upínania : so stopkou (spravidla valcovou so štvorhranom, ale aj kužeľovou, valcovou prehnutou) - nástrčné (spravidla valcový otvor s drážkou pre pero, ale aj kužeľový otvor, alebo čelným unášačom);


Obr. 2.13

- podľa priebehu drážok : s priamymi priebežnými drážkami - so skrutkovými drážkami - s nepriebežnými drážkami;
- podľa zmyslu stúpania závitu : pre závit pravý - ľavý;
- podľa spôsobu usporiadania rezných sekcií : sadové - jednočlenné - stupňovité;
- podľa dĺžky rezného kužeľa : s rezným kužeľom dlhým (pre priebežné otvory, tzv. maticové závitníky) - s rezným kužeľom strednej dĺžky - s rezným kužeľom krátkym (pre nepriechodzie otvory);
- podľa prevedenia reznej a vodiacej časti : s rezným kužeľom vytvoreným zbrúsením závitovej časti v dĺžke rezného kužeľa - s úplným profilom na reznom kuželi - jednočlenné s upraveným rezným kužeľom - s periodicky vynechanými zúbkami na vodiacej časti.

Uvedieme príklady základných konštrukčných prvkov rezného klina : na obr. 2.14 sú profily zubových drážok závitníkov z = 3 a z = 4. skúšky potvrdili, že trojzubový závitník určitého rozmeru má o 10 až 20 % menší rezný moment a vykazuje menší sklon k zadieraniu oproti štvorzubovému (nevýhoda : obtiažnejšie meranie priemerov !). Priemer jadra dj je viazaný požiadavkou pevnosti závitníka. Šírka vodiacich chrbtov (rebier) b nesmie byť príliš veľká - aby nezvyšovala trenie, avšak dostatočná pre dobré vedenie i primeraný počet preostrení ne čelnej ploche drážky. Zmenšenie trenia vo vedení závitníka sa dosahuje miernym kužeľovým zúžením tela závitníka po niekoľkých kalibrovacích profiloch. Zúženie sa volí v hodnotách 0,05 až 0,12 mm na dĺžku 100 mm( nižšie hodnoty pre brúsené závitníky). Tvar zubových drážok má mať dostatočný priestor pre odvádzanie triesky, má zabraňovať vtláčaniu triesky so závitového styku pri vytáčaní závitníka (preto sa musí zachovať ostrá hrana pri prechode drážky do chrbta a nemôže byť podbrúsená chrbtová plocha vodiacej dĺžky závitníka !) a umožniť prívod mazacej kvapaliny. Profil drážky je spravidla určený dvomi polomermi, pričom r1 určuje uhol γp. Uhol čela, uhol chrbta, prípadne uhol sklonu drážky STN nestanovuje. Doporučené hodnoty uhlov γ sú v rozsahu 0° až 3° (tvrdé ocele, liatina, bronz, mosadz) až 20° - 35° (ľahké a mäkké kovy, meď). Uhly chrbtov αp sa doporučujú v rozsahu 3° až 5° (ručné sadové), 4° až 5° (strojné sadové), 6° až 7° (maticové).


Obr. 2.14

Najbežnejšie sa konštruujú závitníky s priamymi drážkami : obr. 2.15 - maticový závitník ručný, obr. 2.16 - závitník so zavádzacou časťou. Rezná dĺžka maticových závitníkov je oproti sadovým závitníkom veľmi veľká.
 
späť späť   4  |  5  |   6  |  7  |  8  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: VASILKO K., HRUBÝ J., LIPTÁK J. : Technológia obrábania a montáže, ALFA Bratislava, 1991, ŘASA J. a kol. : Výpočetní metódy v konstrukci řezných nástrojú, STNL Praha, 1986, GOČ. J : Konštrukcia a výroba nástrojov, ALFA Bratislava, 1988, BUDA, J. , BÉKÉS, J. : Teoretické základy obrábania kovov, ALFA Bratislava, 1977, FIALA J., BEBR A., MATOŠKA Z.: Strojnicke tabulky 1, STNL Praha, 1987, LEINVEBER J., ŘASA J., VAVRA P.: Strojnické tabulky, Scientia Praha, 1999, ŠURJAK J.: Technické materiáli I., FVT Prešov, 2002
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.