Pri odraze poznáme dva prípady:
- odraz na pevnom konci – vlnenie sa odráža s opačnou fázou
- odraz na voľnom konci - vlnenie sa odráža s rovnakou fázou
Rozdiel je v tom, že posledná častica kmitajúceho prostredia v jednom prípade môže kmitať a v druhom nie. Interferenciou dvoch vlnení, ktoré sa šíria v opačných smeroch (npr. postupujúce a odrazené), vniká stojaté vlnenie. Stojatým vlnením sa energia neprenáša, len sa periodicky mení.

V pružných telesách má vlnenie charakter chvenia f2=v/.
V izotropnom prostredí (má vo všetkých smeroch rovnaké vlastnosti) sa vlnenie šíri vo vlnoplochách. Mechanizmus šírenia vysvetľuje Huygensov princíp: Každý bod, do ktorého sa dostalo vlnenie v istom okamihu, môžeme pokladať za zdroj elementárneho vlnenia, ktoré sa z neho šíri v elementárnych vlnoplochách. Vlnoplocha v každom ďalšom okamihu je vonkajšia obalová plocha všetkých elementárnych vlnoplôch. Výnam tohto princípu je najmä v tom, že umožňuje konštruovať vlnoplochu v istom okamihu, ak sú známe jej plocha a tvar v niektorom predchádzajúcom okamihu. Pri dopade vlnenia na prekážku nastáva odraz vlnenia, pre ktorý platí zákon odrazu: uhol odrazu sa rovná uhlu dopadu. Ak vlnenie prechádza z prostredia, v ktorom sa šíri rýchlosťou v1, do prostredia, v ktorom sa šíri rýchlosťou v2, nastáva lom vlnenia – platí tu zákon lomu. Pomer v1/v2=n je index lomu. Na prekážkach vzniká ohyb vlnenia, za prekážkami s veľkými rozmermi vzniká tieň vlnenia.

Najdôležitejšie vlnenie ja zvuk. Je to mechanické vlnenie s f=16Hz-16kHz, ktoré vyvoláva u človeka vlnový vnem. ultrazvuk – f>16kHz
 zvuk
 infrazvuk – f javy, ktoré vznikajú pri zmenách el. alebo mag. poľa sú symetrické. Rýchlosť elektromagnetického vlnenia vo vákuu je c=2,997 923.108 ms-1. Elektromagnetická vlna má elektrickú aj magnetickú zložku. Tieto zložky sú charakterizované vektormi intenzity el. poľa E a magnetickej indukcie B, tieto vektory sú navzájom kolmé a v postupnej elMag. vlne majú rovnakú fázu. E = Emsin2(t/T-x/) = Emsin(t –(x/c))
B = Bmsin2(t/T-x/) = Bmsin(t –(x/c))
Elektromagnetické vlnenie je priečne vlnenie a predstavuje vlnenie elektromagnetického poľa. Elektromagnetické vlnenie je do priestoru vyžarované elektromagnetickým dipólom. Na rozmerných kovových prekážkach vzniká odraz vlnenia a na malých prekážkach pozorujeme ohyb vlnenia. V homogénnom izotropnom prostredí sa elektromagnetické vlnenie šíri priamočiaro. V iných prostrediach dochádza k jeho odrazu, lomu, ohybu alebo polarizácii.
Lom elektromagnetického vlnenia spôsobuje, že sa vlnenie v atmosfére nešíri celkom priamočiaro. Často sa stretávame aj s polarizáciou elektromagnetického vlnenia (E a B kmitajú v presne určených smeroch). Vzniká už pri vysielaní a je daná polohou dipólu. Rýchlosť šírenia elektromagnetického vlnenia v prostredí závisí od jeho elektrických a magnetických vlastností.
, kde r je permitivita a r je premeabilita prostredia
Polvlnový dipól vyžaruje elektromagnetické vlnenie s /2. uzavretý LC obvodplatne kondenzátora sú vzdialené;
vlnenie nevyžarujevlnenie sa vyžaruje

Prenos informácii sa uskutočňuje pomocou oznamovacej sústavy. K základným častiam oznamovacej sústavy patria elektroakustické meniče (mic, reproduktor). Bezdrôtový prenos signálov pomocou rádiokomunikačnej oznamovacej sústavy umožňuje prijímač a vysielač. Najprv sa signál upravuje moduláciou (amplitúdovou, frekvenčnou). V prijímači dochádza k zosilneniu signálu a demodulácia. Prenos obrazu sa uskutočňuje televíznou sústavou, v ktorej sa obraz mení v snímacej elektróde na videosignál a v televíznom prijímači sa mení opäť na obraz. 22. Optické zobrazovanie

Súbor lúčov v istej časti priestoru sa nazýva zväzok lúčov. Zväzok lúčov, ktoré prechádzajú jedným bodom, sa nazýva homocentrický – uvedený bod je vrchol zväzku.