Objekt, ktorý je zdrojom svetla, resp. svetlo odráža, sa nazýva predmet. Z každého bodu predmetu vychádza rozbiehavý zväzok lúčov. Postup, ktorým sa rozbiehavý zväzok lúčov vychádzajúcich z bodu P premení na iný homocentrický zväzok lúčov s vrcholom P’, sa nazýva optické zobrazovanie. Sústava optických prostredí a ich rozhraní, ktorá uskutočňuje optické zobrazovanie, sa nazýva optická sústava. Ak optická sústava rozbiehavý zväzok lúčov vychádzajúcich z bodu P premení na zbiehavý (rozbiehavý) zväzok lúčov s vrcholom P’, bod P’ sa nazýva skutočný (neskutočný) obraz bodu P. Časť priestoru, do ktorej sa umiestňuje predmet, sa nazýva predmetový priestor. Časť priestoru, v ktorej optická sústava vytvára skutočný obraz predmetu, sa nazýva obrazový priestor. Zobrazovanie odrazom

Na zobrazovanie odrazom sa používajú hladké plochy, ktoré sa nazývajú zrkadlá. Podľa tvaru sú zrkadlá rovinné, guľové, parabolické ai. Pri zobrazovaní zrkadlom je obrazový priestor totožný s predmetovým priestorom. Rovinné zrkadlo je časť hladkej rovinnej plochy. Rozbiehavý zväzok lúčov vychádzajúcich z bodu P ostáva po odraze rozbiehavý. Pri zobrazovaní rovinným zrkadlom vznikne neskutočný obraz rovnako veľký ako predmet a súmerne združený s predmetom podľa roviny zrkadla.

Guľové zrkadlo je časť hladkej guľovej plochy. Podľa toho, na ktorej strane guľovej plochy nastáva odraz, rozlišujeme guľové zrkadlo duté a vypuklé. Stred S guľovej plochy, ktorej časťou je zrkadlo, je stred zrkadla. Priamka, ktorá prechádza stredom zrkadla, je optická os zrkadla; jej priesečník so zrkadlom je vrchol zrkadla V. Vzdialenosť r = |SV| je polomer krivosti zrkadla.
Zväzok lúčov rovnobežných s optickou osou sa po odraze od zrkadla stane homocentrický. Jeho vrchol F sa nazýva ohnisko guľového zrkadla.
Pre vzdialenosť a bodu P od vrcholu zrkadla (predmetová vzdialenosť) a vzdialenosť a' bodu P' od vrcholu zrkadla (obrazová vzdialenosť) platí
1/a+1/a‘ = 2/r
kde r je polomer krivosti zrkadla. Uvedená rovnica je zobrazovacia rovnica guľového zrkadla. Platí pre duté aj vypuklé zrkadlo, ak použijeme znamienkovú konvenciu:
 vzdialenosti a, a', r, f sú pred zrkadlom kladné, za zrkadlom záporné,
 dĺžky úsečiek kolmých na optickú os sú nad osou kladné, pod osou záporné.
Zo znamienkovej konvencie a zobrazovacej rovnice vyplýva:
 Ak a'> 0, obraz je skutočný, ak a' , tak a'= r/2=f.
 Ak je zrkadlo duté, tak f> 0, ak je zrkadlo vypuklé, tak f 0 (Z 0, > 0, pre rozptylky je f