referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bibiána
Štvrtok, 2. decembra 2021
Vypracovane tezy z fyziky
Dátum pridania: 01.08.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: ado
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 422
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 16.7
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 27m 50s
Pomalé čítanie: 41m 45s
 
1. Fyzikálne veličiny, ich meranie, chyby merania
Pri skúmaní fyzikálnych objektov (npr. telies a polí) zisťujeme, že tieto objekty majú určité vlastnosti, nachádzajú sa v určitých stavoch, prebiehajú v nich určité zmeny. Vlastnosti, ktorým možno meraním priradiť číslo, sa nazývajú veličiny. Veličiny, ktoré opisujú fyzikálne javy a objekty, sa nazývajú fyzikálne veličiny. (Existujú aj iné druhy veličín, napr. technické, ekonomické atd.) Meranie fyz. veličiny spočíva v tom, že meranú veličinu porovnávame predpísaným postupom s dohodnutou meracou jednotkou. Získaná číselná hodnota udáva koľko krát je meraná veličina väčšia alebo menšia ako dohodnutá meracia jednotka. Jednotku veličiny X budeme označovať' [X]. Číselný údaj, ktorý získame meraním veličiny X, sa nazýva číselná hodnota veličiny X a označuje sa {X}. Potom pre veličinu X platí X={X}[X] (npr. m=5kg).
Otázkami merania, definíciami a realizáciou jednotiek, meracími metódami atd. sa zaoberá metrológia.

Skalárne a vektorové veličiny
Vo fyzike poznáme 2 druhy fyzikálnych veličín:
Skalárne fyzikálne veličiny – skalary (lat. scalae - stupnica) sú také fyzikálne veličiny, ktoré sú úplné určene jedným údajom, a to číselnou hodnotou s jednotkou.
-npr. čas, hmotnosť, hustota ai.
Vektorové veličiny - vektory (lat. vector - vedúci, smerujúci) sú také veličiny, ktoré sú okrem veľkosti určené aj smerom. -npr. sila, rychlost', zrýchlenie. Vektory sa označujú tučnými písmenami alebo šípkou nad značkou veličiny a graficky sa znázorňujú orientovanými úsečkami. Priamka, na ktorej leží orientovaná úsečka znázorňujúca vektor, sa nazýva vektorová priamka. Veľkosť vektora v sa označuje v. Vektor, ktorého veľkosť je nula, sa nazýva nulový vektor a označuje sa 0. Nulový vektor nemá smer. Vektor, ktorého veľkosť' je jedna, sa nazýva jednotkový vektor.
So skalármi sa počíta podľa pravidiel pre počítanie s číslami a pre počítanie s vektormi sa využívajú pravidla o vektoroch známe z analytickej matematiky.

Sústavy veličín a jednotiek
V minulosti sa jednotky veličín volili nezávisle. Ukázalo sa, že takýto postup je nepraktický, preto sa od začiatku 19. storočia začali vytvárať' sústavy veličín a jednotiek. Pri vytváraní sústavy veličín a jednotiek sa zvolí istý súbor veličín, ktoré sa nazývajú základné veličiny. Určia sa ich jednotky - základné jednotky. Ostatné veličiny sa definujú pomocou definičných veličinových rovníc zo základných veličín a z veličín už definovaných - odvodené veličiny.

Jednotky odvodených veličín sa definujú pomocou definičných jednotkových rovníc zo základných jednotiek. Nazývajú sa odvodené jednotky.
V roku 1960 bola prijatá Medzinárodná sústava jednotiek (Systéme lnternational d’Unités) s medzinárodnou skratkou SI. Sústavu SI tvoria jednotky základné, odvodené a násobky a diely predchádzajúcich jednotiek.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.