Mechanická technológia

Ekonomická efektívnosť výrobného procesu závisí od vhodne a účelne zvolených základných technologických operácii, ale tiež aj od vhodných strojno-technologických zariadení, ktoré nám umožňujú získať požadovaný výrobok s potrebnými vlastnosťami. Pri návrhu výroby určitého výrobku je veľmi dôležité uvažovať o ekonomických ako aj o ekologických parametroch. Preto, správne zvolený materiál a technologické operácie majú rozhodujúci vplyv na efektívnosť výrobného procesu. V súčasnej dobe je treba dbať na zvýšenú produktivitu, úsporu materiálu a požadovanú kvalitu. 1. Mechanická technológia pri brúsení a leštení diamantov
Drahokamy a polodrahokamy sú minerály, ktoré sa vyskytujú v prírode. Ich hmotnosť sa vyjadruje v karátoch. Vlastnosti drahokamov sú: vzácne sfarbenie, čistota, stálosť, vysoký lesk, veľmi veľká tvrdosť a mechanická odolnosť. Minerály, ktoré tieto kritéria nespĺňajú sú polodrahokamy. Aby bol diamant krásny, je potrebné ho správne rozrezať, vybrúsiť a vyleštiť. Treba ho zbaviť povrchových kazov a získať tak požadovanú farbu a lesk. Na diamantoch sa brúsenie a leštenie robí naraz, na iných drahokamoch sa najprv brúsi a potom leští. Indický brusiči diamanty fazetovali – leštili na nich malé plôšky, fazety – čo sa neskôr začalo používať aj pri brúsení iných drahokamov.
Použitie drahokamov: v klenotníctve, v priemysle pri obrábaní kovov ako brúsny materiál.

2. Mechanická technológia pri výrobe čapu
Čap sa používa k rozoberateľnému kĺbovému spojeniu, teda umožňuje spojovaným súčiastkam vzájomné natáčanie alebo kývanie o malý uhol. Čap je namáhaný odtlačením a šmykom. Pre výrobu spojovacieho čapu je vhodné použiť polotovar podľa STN s následným tepelným spracovaním, zápustkovým kovaním, normalizačným žíkaním, cementáciou, kalením a popúšťaním.
Materiál: na výrobu čapu musí byť tvrdý, odolný voči korózii, preto je najvhodnejšia uhlíková oceľ. Ide o oceľ nízkolegovanú ušľachtilú pre zvarované súčasti. Tepelné spracovanie: rýchlosť akou ohrievame požadovaný výrobok ovplyvňuje výrobnosť, preto sa snažíme ohrievať materiál čo najrýchlejšie. Najekonomickejší je ohrev v indukčnej peci pri teplote 1 225º C. Vhodné je uskutočniť pred ohrev materiálu. Zápustkové kovanie: na rozdiel od voľného kovanie sa uplatňuje vo veľkosériovej a hromadnej výrobe. Toto kovanie je presnejšie, získavame kvalitnejší povrch, dôkladné prekovanie materiálu a správny priebeh vlákien. Vykonáva sa pri teplote 1 105º C pri pomalom ochladzovaní.

Kovanie je tvarovanie materiálu za tepla tlakom alebo rázom (úderom). Kovaním sa zrovnomerňuje chemické zloženie a štruktúra výrobku. Po kovaní je potrebné sústruženie. Zápustkové kovanie má viacero výhod: produktivita práce je vyššia, presnosť výrobku, úspora materiálu, docielenie dobrého vzhľadu. Normalizačné žíhanie: najdôležitejší a najčastejšie používaný spôsob žíhania. Používa sa na zjemnenie a vytvorenie rovnomernej výslednej štruktúry. Teplota normalizačného žíhania je pri teplote 850 - 870º C s výdržou približne 2,5 hodiny. Ochladzovanie sa robí zásadne voľne na vzduchu. Cementovanie: je nasycovanie povrchu oceľových súčiastok uhlíkom. Používa sa vtedy, ak sa od súčiastok vyžaduje vysoká povrchová tvrdosť. Na cementovanie sú vhodné mäkké ocele. Cementovanie sa robí v tuhom, kvapalnom alebo plynnom prostredí pri teplote 850 - 950º C po dobu podľa hrúbky cementačnej vrstvy.
Kalenie: je tepelné spracovanie pozostávajúce z ohrevu ocele na kaliacu teplotu, výdrže na tejto teplote a rýchleho ochladzovania. Robí sa pri teplote 850º C s ochladením do vody. Popúšťanie: je ohrev zakalenej ocele pri nízkych teplotách aj vyšších teplotách (do 350º C a nad 350º C). Prevádza sa po kalení za účelom zníženia napätia.
Po tepelnom spracovaní nasledujú finálne operácie výrobku ako sú brúsenie, leštenie, natieranie farbou alebo lakom a podobne.
Najväčšie znečistenie vznikne pri kovaní materiálu, pri tvárnení materiálu je hluk, ktorým sa tvárniace procesy vyznačujú. Minimálne znečistenie ovzdušia je pri ohreve materiálu v indukčnej peci so zabezpečeným odsávaním a filtráciou.

3. Mechanická technológia pri výrobe dýh a preglejok
Dýha - je tenký list dreva vyrobený rezaním, krájaním, lúpaním (centrické a excentrické), jej kvalita závisí od uhlových parametrov tlakovnice a lúpacieho noža, rýchlosti rezania od dreviny, od priemeru výrezu, od hrúbky dýhy a od stupňa hydrotermickéj úravy.
Preglejka – sú konštrukčné ploché drevené dosky, vyrobené najčastejšie z nepárneho počtu dýh. Delíme ich na stolárske, stavebné, letecké, podlahové, dekoračné. Preglejka zaručuje stabilitu plochy, lebo jednotlivé vrstvy sú uložené navzájom kolmo – nepresakujú, úspora prírodného dreva. Preglejka sa skladá z vonkajšiej vrstvy - preglejovačka, vložka – stredná vrstva, stredová dýha.
Lúpanie: je delenie dreva v rovine, ktorá je rovnobežná s vláknami a je kolmá na ich dĺžku.

Sušenie dýh: pred spracovaním dýh do preglejky sa musia dyhy sušiť na požadovanú teplotu vo valčekových sušiarňach pre teplote 100 - 105º C a v dobe sušenia 20 – 60 minút. Pri pásových sušiarňach, pri teplote 160 - 180º C je doba sušenia 10 – 20 minút. Odstraňovanie chýb: tmelením, odrezaním nevýhodných častí, meraním preglejok, označovaním. Preglejky sa spájajú a upravujú lepením, kde sa pridávajú lepidlá, drevná múčka, vytvrdzovadlá, stužovadlá.
Skladovanie: skladajú sa na pevných rovných podložkách vo vzdušných, suchých skladoch, chránia sa pred priamym sálavým teplom. Musia byť uložené na ploche a zabezpečené voči posunutiu.