Veľkosť zorného poľa ď. závisí od veľkosti vstupnej pupily objektívu, ohniskovej vzdialenosti objektívu a okulára, resp. od priemeru výstupnej pupily. Veľké zorné pole možno docieliť objektívom veľkého relat. otvoru (pomer priemeru objektívu k jeho ohniskovej vzdialenosti), ale s veľkosťou relat. otvoru vzrastá sférická aberácia, a tým je daná hranica veľkosti zorného poľa. Svetelnosť ď. je pomerný jas, pomer subjektívneho jasu obrazu v oku pri pozorovaní ď. a bez d'. Svietiace body sa javia v ď. vždy jasnejšie ako pri pozorovaní voľným okom, ale plošné objekty sú menej jasné. Preto možno ď. vidieť hviezdy cez deň, lebo obloha ako plošný objekt je menej jasná a hviezdy (bodové objekty) sú jasnejšie. Objektív ď. zobrazí oddelene dva bodové zdroje, ak ich uhlová vzdialenosť nie je menšia ako rozlišovacia schopnosť ď. Na využitie rozlišovacej schopnosti ď. si treba zvoliť užitočné zväčšenie tak, aby bolo väčšie ako polovičný priemer objektívu a menšie ako dvojnásobný priemer objektívu vyjadrený v milimetroch.

Typy ď. Objektívom ď. prvých sto rokov od jeho objavu bola jednoduchá šošovka a kvalitu obrazu veľmi nepriaznivo ovplyvňovala farebná chyba. Na jej odstránenie bolo potrebné zvoliť si ohniskovú vzdialenosť f pri danom priemere objektívu D tak, aby f> 70 D2 (D je v cm), čo zapríčiňovalo nepriaznivú dĺžku ď. Konštrukciou achromatickej šošovky (optik J. DOLLOND, 1747) sa tento nedostatok odstránil (>> achromát). Zväčšenie astron. d'. sa prispôsobuje na rozličné ciele, preto sa d'. konštruujú s výmennými okulármi. Kým nebol známy princíp achromatizácie, bolo potrebné zvoliť si veľké ohniskové vzdialenosti objektívov pri malom priemere, al. sa používali zrkadlové d'. Roku 1661 J. GREGORY zostrojil zrkadlový ď. z veľkého konkávneho parabolického zrkadla uprostred prevŕtaného, z kt. sa svetelné lúče odrážali na malé pomocné eliptické zrkadlo. Obraz predmetu, kt. sa pozoroval okulárom za otvorom objektívu, bol vzpriamený. Tento typ d. sa nerozšíril, lebo vyžadoval veľmi dlhý tubus. Roku 1671 I. NEWTON skonštruoval zrkadlový ď., kt. objektívom je takisto parabolické zrkadlo. Obraz predmetu sa pozoruje okulárom na boku tubusu po odraze na pomocnom rovinnom zrkadle sklonenom pod uhlom 45° na os hlavného zrkadla. Obraz je bočne i na výšku prevrátený. Ohnisko je ľahko prístupné pre fotogr. platňu. Roku 1671 N.

CASSEGRAIN namiesto pomocného konkávneho eliptického zrkadla použil konvexné hyperbolické zrkadlo. Obraz je síce prevrátený, ale ď. je kratší. Konvexným zrkadlom sa predĺži ohnisková vzdialenosť bez predĺženia tubusu ď. Pozorovanie Cassegrainovým ď. sa nelíši od pozorovania normálnym refraktorom, ale pri Newtonovom d'. musí pozorovateľ často zaujímať nepohodlnú polohu vysoko nad zemou. V obidvoch prípadoch vznikajú určité straty svetla otvorom v hlavnom zrkadle a odrazom pomocným zrkadlom. Pri veľkých ď. sú tieto straty malé vzhľadom na veľké plochy hlavných zrkadiel. Roku 1775 W. HERSCHEL vynechal pomocné odrazové zrkadlo, pričom trocha naklonil hlavné zrkadlo na os ď. a okulár umiestil bokom v blízkosti vstupného otvoru d'. Roku 1880 zostrojil K. FRITSCH brachyteleskop (gr. brachys - krátky), kt. je kombináciou typu Cassegrainovho a Herschelovho ď.; lúče v ňom prechádzajú v tvare N, čím sa ď. skrátil. Hlavné zrkadlo je naklonené na os ď., svetelné lúče sa odrážajú na pomocné zrkadlo, kt. je mimo osi ď., a z neho sa pozoruje obraz okulárom vedľa hlavného zrkadla; preto v ňom netreba prevŕtať otvor.