Nevýhodou je väčší počet odrážajúcich plôch a s tým spojená väčšia strata svetla. Na docielenie zmenšenia strát svetla odrazom sa optické plochy pokrývajú antireflexnou vrstvou, kt. znižuje percento odrazeného svetla. Veľmi vysoké svetelnosti v Maksutovovom systéme možno dosiahnuť už len s ťažkosťami. Napr. pri veľkých rozmeroch>> menisku a svetelnosti 1 : 1,5 na úplné odstránenie guľovej chyby by bolo potrebné retušovať povrch zrkadla al. menisku, to znamená prejsť v princípe na Schmidtov systém. Tam, kde sa vyžaduje veľmi veľké zorné pole (niekoľko desať stupňov), napr. pri fotografovaní meteorov, je vhodný Bakerov-Schmidtov systém, kt. má ako objektív sférické zrkadlo a využíva korekčnú dosku aj menisky. Svetelnosť tohto systému môže byť veľmi vysoká, napr. Bakerove-Schmidtove meteorické komory ("super-Schmidt"), kt. sa používali v meteorickom programe harvardského observatória, mali svetelnosť 1 : 0,65 a priemer zorného poľa 55°. Najvyššiu svetelnosť (až 1 : 0,3) dosahuje Schmidtova komora, pozostávajúca z jediného skleného monobloku, v kt. sveteĺné lúče prechádzajú len sklom. Tento systém však nemôže byť veľký, keďže vnútri skla by nastávala veľká absorpcia svetla; používa sa pri spektrografoch. Osobitným druhom je infračervený ď.., kt. slúži na štúdium objektov v infračervenej oblasti spektra.

V ohniskovej rovine ď. je umiestený citlivý prijímač na infračervené žiarenie, napr. termometer, bolometer, fotoč1ánok, fotonásobič, infračervená fotogr. platňa ap. Infračervené ď. sa budujú vo vysokých polohách na zníženie absorpčného účinku vodných pár v infračervenej oblasti. Najväčší infračervený ď. so zrkadlom 3,8 m je na observatóriu Mauna Kea (USA, Havajské ostrovy). V astronómii sú hlavné pozorovacie prístroje fotogr. zrkadlové ď.; všetky veľké astron. ď. s objektívmi priemeru vyše jedného metra sú zrkadlové. Najväčší refraktor na svete, vybudovaný r. 1897, má objektív s priemerom 102 cm (Yerkes Observatory, USA). Refraktory a reflektory stredných veľkostí, s rovnakým priemerom objektívov sú z hľadiska svetelnosti rovnocenné. Veľké reflektory s objektívom nad 80 cm sú svetelnejšie ako refraktory, ale ich zorné polia sú menšie než pri rovnakých refraktoroch. Tento nedostatok možno odstrániť použitím korekčných šošoviek al. meniskov. Skutočnosť, že najväčšie ď. sú len zrkadlové, závisí najmä od technických a finančných možností.

Výroba veľkých zrkadiel je lacnejšia a technicky menej náročná ako výroba rovnako veľkých šošoviek. Pri zrkadle treba opracovať na rozdiel od šošovky len jednu stranu, preto môže byť oveľa hrubšie a odolnejšie proti deformácii. Zrkadlá možno ukladať do podložiek, kt. zabraňujú ich vlastnej mechanickej deformácii, kým šošovky možno uložiť iba do obrúb. Na podporu veľkých zrkadiel bolí zhotovené zložité mechanické systémy pák so závažiami. Iný druh deformácie zrkadiel súvisí s ich tepelnou rozťažnosťou. Pri zmene teploty o 1° sa priemer 5 m skleného zrkadla zmení o 5 µm a jeho hrúbka o 0,6 µm, čo už prerastá vlnovú dĺžku dopadajúceho svetla, a pri nerovnomernom zohrievaní al. ochladzovaní od stredu k okrajom sa zrkadlo deformuje a kvalita obrazu sa zhoršuje. Tento nedostatok sa čiastočne odstraňuje zrkadlami z pyrexu, kt. tepelná rozťažnosť je nízka a deformácie sú asi trojnásobne menšie. Z pyrexu sú zhotovené aj dve najväčšie zrkadlá sveta (6 m a 5 m). Najväčší ď. na svete je 600-tonový kolos na astrofyz. observatóriu pri osade Zelenčukskaja (Sev. Kaukaz), uvedený do prevádzky r. 1976. Jeho zrkadlo má priemer 605 cm, hrúbku 65 cm, hmotnosť 42 t a ohniskovú vzdialenosť 24 m. Ď. je umiestený v kupole s priemerom 44 m na azimutálnej montáži a jeho chod riadi počítač.>> Pointačný ď. má objektív s priemerom 70 cm a ohniskovú vzdialenosť 10 m. Pointácia sa uskutočňuje automaticky, fotoel. pomocou televízneho systému.

Užitočné pracovné zorné pole neprerastá 2 uhlové minúty a pri použití dvojšošovkového korektora sa dá zväčšiť desaťnásobne. Na pozorovania v ohnisku je v hornej časti tubusu umiestená kabína pre pozorovateľa. Pomocou hyperbolického zrkadla možno prejsť do systému s nepohyblivým ohniskom ekvivalentnej ohniskovej vzdialenosti 180 m. Druhý najväčší ď., 500-tonový reflektor so zrkadlom priemeru 508 cm, je na palomarskom observatóriu (postavený r. 1948). Hmotnosť zrkadla je 13 t a ohnisková vzdialenosť 16,8 m. Uložený je na angl. podkovovitej montáži v kupole s priemerom 41,5 m. Užitočné zorné pole tohto ď. je do 2,5 uhlových minút. Pomocou troch hyperbolických zrkadiel možno prejsť do nepohyblivého ohniska s ekvivalentnými ohniskovými vzdialenosťami 81 a 150 m. V súčasnosti je už postavených 12 reflektorov s priemerom hlavného zrkadla vyše 3 m. Najväčší Schmidtov ď. je pri Tautenburgu blízko Jeny (postavený r. 1960). Priemer jeho sférického zrkadla je 200 cm, priemer korekčnej šošovky 134 cm a ohnisková vzdialenosť 4 m pri svetelnosti 1 : 3. V rozličných krajinách sa rozpracúvajú projekty optických ď. gigantov, skladajúcich sa z mnohých individuálnych zrkadiel, resp. ď. riadených počítačom. Prvý ď. tohto druhu, postavený r. 1979 na Mount Hopkins Observatory (USA), sa skladá zo šiestich 1,8 m zrkadiel (Cassegrainove d.). Pri oveľa nižšej výrobnej cene sa efektívnou hodnotou vyrovná 4,5 m reflektoru.