ÚVOD
Tému Apollo som si vybral kôli zaujímavosti a dôležitosti tohoto programu pre celý vývoj v kozmonautike. Prvý človek ktorý stúpil na povrch Mesiaca  bol práve z tohoto programu. V decembri roku 1992 sme si pripomenuli 20. výročie skončenia programu Apollo, koniec jednej dramatickej éry  v dejinách ľudstva. Otlačky šľapají posádky Apolla 17, ktoré sa nezopakovali po celú ďalšiu generáciu, sa tak stali odkazom minulého pokolenia. Americký prezident John F. Kennedy predniesol 25. mája 1961 celkovo tridsaťjeden slov,( v angličtine ) ktoré nakoniec viedli k jednej z najvätších udalostí v dejinách ľudstva: ,,Verím že tento národ si ešte pred koncom tohoto desaťročia môže vytýčiť cieľ: pristátie človeka na Mesiaci a jeho bezpečný návrat na Zem. Týmito slovami sa začal boj o dobitie vesmíru. Podľa niekoho iného možno ani nie, ale podľa mňa je Zem a vlastne celý vesmír nádherný, a Zem je moc krásna, na to aby vznikla náhodou. ČLOVEK NA MESIACI

Prebehlo veľa diskusií na najvyššej úrovni o možných konkrétnych krokoch na vyrovnanie
a prekonanie prevahy ZSSR v dobývaní kozmického priestoru. Celkom jasným cielom bol Mesiac. Vtedajší riaditeľ NASA dr.James Webb odhadol, že náklady by mohli dosiahnuť výšku medzi 20-40 miliárd dolárov a na začiatku roku 1960 technicky ešte nie celkom jasný projekt dostal názov Apollo. Dal mu ho opäť dr. Abe Silverstein. Bolo to symbolické prirovnanie k bohu Apollónovi, ktorý bol pre starých Grékov a Rimanov bohom a vládcom slnečného jasu, veštieb a lukostrectva, ochrancom domu, úrody, štátu a umenia. Predstava Apollóna, ktorý riadi svoj bojový voz a rúti sa plnou rýchlosťou po slnečnom povrchu , bola úchvatná a najlepšia vystihovala veľkosť navrhovaného projektu.

Zložitý problém mohol byť ľahko zadaný: odštartovať z ľubovolného miesta na Zemi, ktorý sa pohybuje spolu s otáčaním Zeme rýchlosťou 1610 km/h, Vystúpiť na obežnú dráhu rýchlosťou 29 000 km/h, vo vhodnej chvíli zrýchliť na 40 230km/h, opustiť tak obežnú dráhu Zeme a vydať sa na cestu dlhú takmer polmilióna kilometrov k inému nebeskému
telesu, ktoré, vzhľadom na Zem putuje rýchlosťou 3200 km/h. Vstúpiť na obežnú dráhu okolo toho telesa, vyslať stroj s posádkou na palube na jeho povrch, aby uskutočnil základný priaskum a zanechal tam vedecké vybavenie. potom sa vrátiť na obežnú dráhu a odštartovať späť na Zem, a túto cestu opakovať nie raz, ale tak často, ako NASA rozhodne.

Koncom roku 1962 sa prijali hlavné rozhodnutia o priebehu letu a o všetkých prostriedkoch na jeho zabezpečenie. Mali tri hlavné časti. Prvým článkom bola veľmi výkonná trojsťupňová raketa Satutn V. Ďalej to bola veliteľská sekcia ( Command Module, CM ), v ktorej by traja kozmonauti cestovali na Mesiac a späť na Zem- teleso tvaru kužeľa, ktorého dno má žiaruvzdorný tepelný štít a je tvarované a vyvážené tak, aby umožnilo riadený zostup hornými vrstvami zemskej armosféry i návrat veľkou druhou kozmickou rýchlosťou. Záverečnú časť pristátia do mora zabezpečovali pomocou padáku. Po celý čas letu až do konečnej fázy pred vstupom do zemskej atmosvéry mala byť k veliteľskej sekcii pripojená pomocná sekcia ( Service Module, SM ) v tvare objemného valca so všetkým podporným systémom, hlavným raketovým motorom, nádržami pohonných látok, s motorčekmi na korekcie dráhy a stabilizáciu, s palivovými článkami na výrobu elektrickej energie, i s nádržami vodíka a kyslíka. Velitelská a pomocná sekcia sa normálne pokladala za jednu jednotku a označovala sa skratkou CSM ( Comand Servis Modul ). Tretím článkom bola lunárna sekcia ( Lunar Module, LM ) alebo aj výsadkový modul. Skladala sa z dvoch častí a slúžila na dopravu dvoch kozmonautov na povrch Mesiaca a na ich návrat na obežnú dráhu okolo Mesiaca k velitelskej sekcii, v ktorej bol tretí člen posádky.