Úvod:
Vynález raketového motora umožnil ľudstvu skúmať kozmický priestor a zároveň mu dal aj možnosť zostrojiť raketové strely, zbrane obrovskej ničivej sily a s neobmedzeným dostrelom. História:

Už okolo roku 1040 n. l. poznali ľudia rakety. Prvými, ktorí ich zostrojili boli Číňania. Ako zbraň boli rakety použité v roku 1232, ako "raketové šípy" pri obrane mesta K'ai-Fung-Foo proti Mongolom. V Európe sa od 13. storočia používali rakety hlavne ako spôsob signalizácie, ale aj ako zbraň. Raketové jednotky boli odvtedy v každej armáde. Začiatkom 19. storočia postavil anglický generál William Congreve rakety, ktorých dolet bol 3000 m. V roku 1812 boli použité severnými Američanmi proti anglickým jednotkám. Od polovice 19. storočia sa stali rakety bezvýznamnými z dôvodu rýchleho rozvoja delostrelectva. Používali sa hlavne ako ohňostroj, signálne rakety a v námorníctve ako vrhače záchranného lana, v neskoršom vývojovom štádiu ako pomocné štartovacie rakety pre lietadlá, rakety s náložou v zbrojných systémoch, ako aj pohon pre "raketové" autá. Začiatkom 20. storočia odštartoval ruský matematik a fyzik Konstantin Eduardovič Ciolkowskij raketový vek. V roku 1896 začal s teoretickou štúdiou, ktorú zverejnil v roku 1903 pod názvom

"Výskum interplanetárneho priestoru pomocou využitia pohonu na báze energie žiarenia". V roku 1883 zistil, že rakety sa môžu pohybovať vo vzduchoprázdne na základe reaktívneho pohonu. Zostrojil raketu na kvapalné propergoly (pohonné látky, ktoré v dôsledku chemickej reakcie – spaľovania, poháňajú raketu; väčšinou kvapalné), ktoré sa používajú dodnes. Bol veľkým vizionárom a vynašiel viacstupňové rakety, predvídal medziplanetárne cesty a obývané vesmírne stanice. Napísal: „Zem je kolískou ľudstva, ale nemožno žiť naveky vo svojej kolíske.“ Ďalšími vedcami, ktorí zverejnili podobné práce boli Nemci Hermann Oberth, Walter Hohmann a Francúz R. H. Esnault-Pelterie. Americkému fyzikovi Hutchinsovi Goddartovi sa od roku 1926 podarilo niekoľko štartov s raketami na tekuté palivo. 16. marca 1926 v 12metrovej výške vystrelil prvú raketu na kvapalné propergoly, ktorá prešla 56m rýchlosťou 96 km/h. Godaddard je pokladaný za otca americkej astronautiky. Nemecké pokusy boli od roku 1934 riadené NSDAP ako súčasť programu znovuvyzbrojenia. Hlavným vedcom bol Wernher von Braun ( neskôr sa stal otcom amerického vesmírneho programu), ktorý túžil objavovať vesmír, ale bol donútený pracovať na vojenskom programe, kde si mohol overiť svoje teórie.

V Peenemünde bola vyvinutá predchodkyňa medzikontinentálnych balistických striel V2. Smer menila pomocou prevratnej technológie, ktorá bola neskôr použitá pri budúcich raketách a lietadlách - vektorovanie ťahu motorov. Po 2. svetovej vojne odišiel von Braun do USA. Na testovacom priestranstve White Sands postavil dvojstupňovú raketu ako pokračovanie V2 a podieľal sa na amerických vesmírnych projektoch, kde sa mu neskôr splnil jeho sen, poslať človeka do vesmíru. V októbri roku 1957 vyniesla sovietska trojstupňová raketa na obežnú dráhu prvý satelit, Sputnik 1. O mesiac neskôr sa do vesmíru dostal prvý organizmus, Laika. 12 apríla 1961 prvým človekom na obežnej dráhe Zeme bol Jurij Gagarin na palube Vostoku 1 a 18. marca 1965 sovietsky kozmonaut Alexej Leonov na Voschode 2 bol prvým kozmonautom, ktorý vystúpil z rakety a voľne plával vo vesmírnom priestore. V roku 1969 bol prvým človekom na Mesiaci Neil Armstrong. Princíp letu rakety:

Jednoduchý príklad vystrelenia náboja ukazuje, že teleso, ktoré vychŕli hmotu jedným smerom, vytvára hybnú silu v opačnom smere (zákon akcie a reakcie). V skutočnosti sa raketa správa veľmi podobne ako náboj. K vymršteniu hmoty dochádza v podobe veľmi horúcich plynov (produktov spaľovania paliva) vznikajúcich v raketovom motore. Keď uvažujeme fyzikálne vlastnosti typickej rakety, ignorujeme gravitáciu vo vesmíre. Predpokladáme, že v čase t raketa a výfukové plyny sú popísané takto: raketa a palivo majú počiatočnú hmotnosť Mo, ale spaľovanie a vymršťovanie paliva mení túto hmotnosť. Ostávajúcej hmotnosti M je dodaný impuls sily počas intervalu @t vymrštenými plynmi hmotnosti @m rýchlosti v. Raketa a ostávajúce palivo v čase t majú hmotnosť M a rýchlosť Vi. Vo veľmi krátkom intervale @t je malé množstvo plynov @m vymrštené. Zaujíma nás impuls sily dodaný rakete počas tohoto času, takže treba poznať rýchlosť vymrštených plynov vzhľadom na raketu v súradnicovom systéme. Ak použijeme -v ako rýchlosť plynov vzhľadom na raketu, potom zmena hybnosti vymrštených plynov počas intervalu @t je