Úvod
Ťažko uveriť, že od prvého pristátia človeka na Mesiaci ubehlo už 35 rokov. Myšlienku o dosiahnutí toho, že človek pristane na Mesiaci vyslovil prezident USA J. F. Kennedy v máji 1961, avšak korene tohto programu siahajú omnoho spať do minulosti. Projekt vznikol v čase rivality americkej demokracie a ruskej diktatúry a dostal meno APOLLO.

Film a literatúra
Medzi najstaršie ľudské sny patrí túžba vzlietnuť ku hviezdam, teda aspoň dostať sa na Me-siac a najbližšie planéty. Luna vŕtala v hlavách už starovekým filozofom. O nej rozmýšľal už Ga-lileo Galiei alebo Johann Kepler. O cestách na Mesiac si môžeme prečítať v rôznych dielach, ako: Cyrano de Bergerac - Cesta na Mesiac, Daniel Defoe - Konsolidátor, Fontenelle - Rozpravy o mnohosti svetov, Jules Verne - Cesta na Mesiac. Práve v posledne menovanej knihe už bola na prepravu člove-ka použitá aj technika, a nielen labute a iné živočíchy. Lety na Mesiac sa taktiež stali témou rôz-nych filmov, napr. v roku 1902 bol natočený podľa Verneovho diela rovnomenný film, ale asi najväčšiu hodnotu má veľdielo z roku 1968 režiséra Stanleyho Kubricka: 2001 - Vesmírna odysea. Posledným filmovým hitom na túto tému z roku 1995 je snímka APOLLO 13.

Prípravy
19. storočie už umožňovalo aj konať a nielen snívať. Za otca modernej kozmonautiky je po-kladaný Robert Hutchings Goddard, ktorý 16. marca 1926 vystrelil prvú raketu moderného typu. Po príchode 1. a 2. svetovej vojny sa ale zdalo, že výskumy a vývoje budú prerušené, ale opak bol pravdou. V Nemecku sa konštruovali za prispenia génia Wernera von Brauna (1912 - 1977) hrô-zostrašné rakety V-2. Po vojne odišiel W. v. Braun do Ameriky, kde sa angažoval a stal sa zákla-dom americkej kozmonautiky. Náčelník štábu letectva USA generál White povedal: „Ten, kto bude kontrolovať kozmický priestor, bude kontrolovať aj celú Zem.“ O rok neskôr vypustili A-meričania prvú družicu Explorer 1 a vtedajší prezident Dwight D. Eisenhower založil NASA a súčasne zvýšil dotácie na kozmonautiku (vtedy to bolo vyše 5 % HDP, teraz je to podľa posled-ných správ necelé 1 %). Američania spustili program MERCURY. Ako prvý z neho sa dostal do kozmu John H. Glenn (ten mal to šťastie a do kozmu letel ešte raz a to v roku 1998 v raketopláne Discovery) na lodi Friendship 7 (20. február 1962). V roku 1960 nastúpil do Bieleho domu John Fitzerrald Kennedy, ktorého vláda podporovala kozmický program v plnej miere. Američania vypustili sondy na prieskum Mesiaca SURVEYOR a LUNAR ORBITER. Zo záverov ich misií vyplynulo, že človek bez obáv môže vstúpiť na Mesiac.

APOLLO
NASA začala pracovať na projekte cesty na Mesiac už omnoho skôr ako politici na najvyššej úrovni udelili tomuto projektu prívlastok - Národný prestížny projekt prvoradého významu. Veľ-kým propagátorom myšlienky cesty na Mesiac bol už spomínaný W. v. Braun. Ten prešiel do NASA po jej založení z armády USA. V NASA mohol naplno rozvíjať svoj talent. Tu sa rysovali obrovské rakety, pre ktoré nemala armáda pochopenie ani použitie. A tak postupne vznikali v jeho kancelárii štúdie nosných rakiet - počnúc SATURN-om A - 1, cez verzie B a C až po obriu NOVU. Plán letov bol taký, že jednotlivé dielce budú vynesené na orbit, kde sa z nich poskladá kozmická loď, ktorá poletí na Mesiac. Lenže v tej dobe sa ešte žiadny americký kozmonaut nedo-stal do kozmu a nebolo teda jasné, či človek bude schopný previesť také zložité pilotážne operácie ako spojenie konštrukčných prvkov vo vesmíre. Dva suborbitálne a šesť orbitálnych letov pro-jektu MERCURY dokázalo, že áno, človek môže žiť a pracovať v beztiažovom stave.

A tak sa práce na APOLLE mohli rozbehnúť na plné obrátky. Za výrobcu kozmickej lode bol vybraný koncern North American Aviation. Firma Rocketdyne mala dodať motory. Ale ešte v tom čase sa nevedelo o stratégii letu. Vtedy všetkých šokoval mladý inžinier M. Hobolt, ktorý navrhol použiť metódu „výsadkového člnu“. Jej princíp bol v tom, že časť lode obiehala okolo Mesiaca a časť zostúpila na povrch. Na odskúšanie tejto metódy poslúžili lety GEMINY. Ďalšou firmou angažo-vanou v APOLLE bola Grumman Aerospace. Tá mala ten podivuhodný čln navrhnúť a vyrobiť. Dostal meno LM - Lunar Module. Materská loď sa delila ešte na dve časti, a to na veliteľský mo-dul CM - Command Module a služobný modul SM - Service Module (tu boli uložené všetky zdroje energie a paliva) Koncom roku 1966 bolo všetko pripravené na odskúšanie CM a SM vo vesmíre. Na to slúžili dva bezpilotné štarty Saturnu 1, neskôr označené ako APOLLO 2 a 3.