APOLLO 1
Bol to prvý pilotovaný let. Bol stanovený na február 1967 a dotyčnými kozmonautmi boli: Virgil I. Grissom, Edward H. White a Roger B. Chafee. Simulované štarty Saturnu 1 dopadli dob-re, ale pár minút pred ostrým štartom sa ozval astronaut Chafee: „Máme v lodi oheň!“ White sa snažil otvoriť poklop, ale na to je potrebné 1,5 min.
Potom nasledovali výkriky a posledné slová zneli: „Dostaňte nás odtiaľto!“ Potom už len inerciálne plošiny (ktoré pridržiavajú raketu a sledujú nežiadúce vibrácie) zachytili chvenie od pohybov kozmonautov. Vo veliteľskej sekcii sa oheň rozmáhal veľmi rýchlo a následkom toho nastalo roztrhnutie plášťa. Tak sa celé APOLLO 1 za-halilo dymom. Musel to byť smutný pohľad pre všetkých, čo to videli. Technici už našli len zho-rené telá astronautov. Vesmír si začal vyberať krutú daň a ukázalo sa, že cesta nebude až taká ľahká, ako sa zdalo po prvých úspechoch.

APOLLO 4
Tu sa prvý krát použil nosič Saturn 5 (výška - 111m, hmotnosť 2700t). Štartovalo sa z rampy 39 A (odtiaľ teraz bežne štartujú raketoplány). Let sledovala vo vesmíre družica Vanguard. Loď spravila pár okruhov, pričom vyskúšala všetky operácie vrátane oddelenia a spojenia jednotlivých častí. Taktiež sa vyskúšal návrat astronautov. Let skončil 6 km od lode USS Bermington. Technici označili let ako 100 % úspech, i keď sa tam vyskytlo 21 chýb.

APOLLO 5
Pri tomto lete sa použila osirelá raketa Saturn 1, ktorá mala poslúžiť trojici zhorených astro-nautov. Mala vyniesť modul LM a odskúšať ho vo vesmíre. Po skúškach sa modul ponechal osu-du.

APOLLO 6
Úlohou bolo otestovať raketu pri druhej kozmickej rýchlosti (tá je potrebná na let k Mesia-cu). Tu sa už ale objavilo viac chýb a porúch ako pri prvom lete Saturnu 5 (Apollo 4) ako prask-nutá hadica, zvýšenie pulzného tlaku alebo samočinné odstavenie dvoch motorov. Nakoľko sa cieľ nepodarilo splniť, NASA sa rozhodla, že ďalší let bude už pilotovaný.

APOLLO 8, APOLLO 9, APOLLO 10
Na konci roku 1968 sa APOLLO 8 vymanilo z obežnej dráhy Zeme a desaťkrát obletelo Mesiac. V jej stopách išli tiež misie APOLLO 9 a APOLLO 10, ktoré nacvičovali základné úlohy pre návštevu Mesiaca. Cesta bola konečne pripravená.

APOLLO 11
W. v. Braun o tom povedal: „Dôležitosti sa tento čin rovná okamžiku v evolúcii, keď sa vod-ný život prvý krát vyplazil na súš.“ V tejto misii sa predpokladalo už zosadnutie na Mesiaci. Prečo predpokladalo? Pretože astronauti mali pokračovať iba potiaľ, pokiaľ nenastanú nejaké kompliká-cie. LM APOLLA 11 dostal meno EAGLE, a keďže si NASA bola istá, že to už vyjde, na palube bolo nainštalované aj laboratórium EASEP (Early Apollo Surface Experiment Package). Veliteľ-ský modul dostal meno Columbia. Prípravy letu vyvrcholili 16. júla 1969 na rampe 39 A. Štart prebehol hladko a najväčšia vedecko-techincká odysea 20. storočia sa mohla začať. O tri dni sa už modul nachádzal na obežnej dráhe okolo mesiaca.