MERKUR:

Je druhá najmenšia planéta v slnečnej sústave a nie je oveľa väčší ako Mesiac. Veľmi sa naň ponáša i povrchom, ktorý je podobne poznačený i malými krátermi. Tieto krátery vznikli dávno, keď bol povrch MERKURA bombardovaný z kozmu obrovskými kusmi skál. Podobne ako Mesiac ani MERKUR nemá atmosféru. Pretože je MERKUR veľmi blízko Slnka, je to veľmi horúca planéta. Na strane privrátenej k Slnku sa môžu teploty vyšplhať až na 425°C. Je to teplota viac než štvornásobne vyššia jako teplota vriacej vody. Povrch sa zahreje na takú vysokú teplotu preto, lebo planéta sa otáča okolo osi veľmi pomaly. Tak sú jednotlivé časti povrchu vystvené spaľujúcemu slnečnému žiaru aj po dobu troch pozemských mesiacov. MERKUR je ťažko pozorovať zo Zeme, pretože sa na oblohe zdržuje neustále v blízkosti Slnka. V niektorých mesiacoch ho však môžeme vidieť při východe alebo západe Slnka nízko nad horizontom.

PRIESKUM MERKURA:
Zo Zeme sa na povrchu MERKURA dajú len veľmi ťažko rozoznať nejaké detaily,a to aj pomocou ďalekohľadu. Avšak v rokoch 1974 a 1975 preletela trikrát popri planéte kozmická sonda Mariner 10 a urobila tisíce snímok z tesnej blízkosti. Sondu Mariner 10 vypustili zo Zeme k Venuši v novembri 1973. Gravitácia Venuše dodala sonde potrebnú rýchlosť na dosiahnutie MERKURA. Bolo to po prvykrát, čo sa v kozmonautike využila táto metoda gravitačnej katapultáže.

VENUŠA:

Počas mnohých nocí sa na západnej oblohe při súmraku zjavuje jasná hviezda. Voláme ju Večernica, no nie je to hviezda, ale planéta VENUŠA. Inokedy VENUŠA jasne žiari na východnej oblohe pri východe Slnka. Vtedy ju nazývame Zornička. Po Mesiaci je VENUŚA najjasnejším objektom na oblohe. Je to preto, lebo sa dostáva zo všetkých planét najbližšie k Zemi. Okrem toho je VENUŠA zahalená do hustých bielych mrakov, ktoré dobre odrážajú slnečné svetlo. VENUŠA je iba o niečo menšia ako ZEM a aj ona pozostáva prevažne z kameňa a má hustú atmosféru. Ale inak sa Zemi už v ničom nepodobá. VENUŠA prdstavuje strašidelný svet nedýchateľnou atmosférou, ktorá by ľudskú bytosť rozdrvila. Teplota povrchu dosahuje viac než 480°C a tak atmosféry je 90-krát vyšší jako na Zemi. V atmosfére zloženej prevažne z oxidu uhličitého víria mraky kyseliny sírovej. To spôsobuje, že sa v nej slnečné teplo zadržiava ako v skleníku, čo robí z VENUŠE teleso dvakrát teplejšie ako pec.

VENUŠINE FAZY:
Zo Zeme sa na VENUŠU obiehajúcu okolo Slnka pozeráme z rôznych uhlov.Krátko ju vidíme jako plný disk, kde je práve na opačnej strane Slnka. Väčšinou však vidíme iba časť jej disku. Tento meniaci sa vzhľad VENUŠE nazývame fázy.

ZEM:

V poradí treťou planétou od Slnka je náš domov, ZEM. Určitým spôsobom je taká jako ostatné planéty. Otáča sa okolo vlastnej osi jako vlčok (raz za deň) a obieha okolo Slnka (raz za rok). Podobne jako jej vesmírni susedia, Venuša a Mars, je to teleso prevažne kamenisté. A podobne jako väčšina planét je obklopená vrstvou plynu, ktorú nazývame atmosféra. Na druhej strane však Zem je celkom odlišná od ostatných planét slnečnej sústavy. Predovšetkým je domovom milionov a milionov rôznych druhov rastlín a živočíchov s rozmermi od mikrobov viditeľných iba pod mikroskopom až po obrovské zvieratá merajúce až 27 metrov. Pokiaľ vieme, na inýchplanétach nie sú stopy po živote. Zem sa zrodila jako horúca žeravá guľa roztavených skál asi před 4,6 miliardy rokov. Povrch sa časom ochladil a vytvorila sa pevná kôra. Odvtedy sa neustále mení.Súše, resp. Kontinenty dnes zaberajú skoro 1/3 povrchu Zeme. Viac než 2/3 povrchu zalievajú vody morí a oceánov. Pred milionmi rokov mali kontinenty oproti dnešku odlišné tvary a polohy. Po dalšich milionoch rokov sa opäť všetko zmení. Príčina je v tom, že kontinenty sa v zemskej kôre pomaličky pohybujú na obrovských doskách v rôznom smere.

ZEM: PODNEBIE A ŽIVOT
Ako vieme, Zem je zatiaľ jediné známe miesto, kde sa životu darí. Jej poloha pri Slnku je taká, že na Zemi nie je ani príliš horúco, ani príliš chladno. Atmosféra poskytuje živý organizmom dostatok kyslíka na dýchanie. A je tu dostatok potrebnej na pitie.

MARS:

Mars je planéta, ktorá sa po Venuši nachádza najbližšie k Zemi. Pre svoje červenkastooranžové sfarbenie je to jedna z najľahšie pozorovateľných planét. Často sa nazyva Červena planeta. Je to vystižne pomenovanie, pretože medziplanetarne sondy ukazali, že cely povrch planety ma hrdzavočerveny povrch. Mars ma dve male mesiace nazyvane Fobos a Deimos. Su to kusy skal v tvare zemiakov, zjavene kratermi. Aj väčší z nich, Fobos, ma priemer iba 28 kilometrov. V určitom zmysle sa Mars podobá Zemi. Jeho "den" je iba o niečo dlhší jako náš.

MARS: POVRCH
Ked sa na Mars pozrieme cez dalekohľad, rozoznávame na povrchu iba niekoľko tmavých sfarbení. Avšak snímky zhotovené kozmickými sondami ukážu povrch detailnejšie. Americké sondy Mariner a Viking snímkovali z obežnej dráhy celu planetu. Vikingy mali aj pristávacie moduly, ktore sa spustili až na povrch. Odtiaľ, z najtesnejšej blízkosti, vyslali snímky a rovnako aj udaje o počasí na Marse. Veľku časť marťanského povrchu tvoria takmer rovné planiny pokryté pôdou a roztrusenými veľkými i malými balvanmi. Obrovské skaly z kozmu narazili na povrch Marsu na dvoch miestach a vyhlbili tam dve veľké panvy. Väčšia sa nazýva Hellas a má rozpätie 1500 kilometrov. Inde tri obrovské vulkány vytvorili mohutnú vyvýšeninu nazývanú Tharsis. Ale najvyším bodom terénu je blízka sopka známa jako Olympus Mons. Je trojnásobne vyššia jako najvyšší vrch na Zemi, Mount Everest. Inou pozoruhodnosťou na Marse je veľká brázda na povrchu, ktorú nazývame údolie Marineris. Je to obrovský kanon,ktorý je takmer taký dlhý, aký je široký Atlanticky oceán.

PLUTO:

Hľadanie dalších planét pokračovalo aj v tomto storočí. Roku 1930 mal konečne americký astronom Clyde Tombaugh úspech. Pozoroval maličku pohybujucu sa "hviezdu", o ktorej dokázal, že je deviatou planétou. Pluto je tak daleko, že jeden obeh okolo Slnka mu trvá takmer 250 pozemských rokov. V súčastnosti však Pluto nie je najvzdialenejšou planétou. Teraz obieha vo vnútri Neptúnovej dráhy. O Plute vieme málo.J e tak daleko, že v dalekohlade sa javí iba jako maličká bodka a doteraz ešte nebola pri nom žiadna kozmická sonda. Pluto je veľmi maličký svet je to najmenšia panéta. Je dokonca omnoho menší než naš Mesiac. Má jeden vlastný mesiac, zvaný Cháron. Je udivujúce, že mesiac Cháron veľkosťou dosahuje až polovicu priemeru Pluta. Aj preto astronomovia často nazývajú systém Pluto-Cháron dvojplanétou.