referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Prokop
Sobota, 4. júla 2020
Jupiter najväčší z najväčších
Dátum pridania: 03.10.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: peterniznik
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 525
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.1
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 10m 10s
Pomalé čítanie: 15m 15s
 
Excentricita 0,048
Sklon dráhy 1°15'
Siderická obežná doba 11,86 roku
Priemerná obežná rýchlosť 13,06 km/s
Mesiace 16
Najvýznamnejšie zložky atmosféry vodík (takmer 90 %) hélium (10 %), ďalšie zložky atmosféry sú metán, čpavok, etán, acetylén, vodná para, fosforovodík, oxid uhoľnatý, tetrahydrid germánia. V atmosfére Jupitera pripadá 1 atóm hélia na 10 atómov vodíka. Okrem týchto dvoch prvkov sa v atmosfére vyskytuje veľké množstvo metánu. Atmosféra je rozdelená do 3 vrstiev:
·spodná vrstva: vyskytuje sa od jadra až do vzdialenosti 46 tis. km, nachádza sa tam kvapalný kovový vodík (nebol ešte teoreticky vedcami dokázaný – fyzika vysokých teplôt a tlakov).
·horná vrstva: v nej sa nachádza kvapalný molekulový vodík, tlak v tejto vrstve je okolo 300 MPa teplota približne 11 000 K.
·posledná vrstva : má hrúbku asi 1 tisíc km.

Vysoká rotačná rýchlosť Jupitera spôsobuje, že mraky v jeho atmosfére vytvárajú pásy a zóny, ktoré obiehajú planétu rovnobežne s rovníkom. Pásy sú tmavé, nízko ležiace, relatívne horúce vrstvy mrakov. Zóny sú naopak jasné, vysoko položené chladnejšie vrstvy mrakov. Vo vnútri pásov a zón sa turbulenciou vytvárajú mrakové útvary ,ako biele ovály a èervené škvrny, čo sú vlastne obrovské búrkové systémy. Keby bol Jupiter o 80 % hmotnejší, bol by už schopný vyprodukova? v jadre dostatok tepla, aby sa stal hviezdou. Aj tak teplota v jeho jadre môže dosahova? až 30 000 oC. V dôsledku tohoto veľmi horúceho jadra vyžaruje Jupiter dvakrát viac tepla, než ho prijíma zo Slnka

V najvyšších vrstvách jovianskej atmosféry dujú silné vetry, ktoré unášajú turbulentné oblačné systémy, obiehajúce obrovskú planétu. Planétu obiehajú aj početné veľké „škvrny“ s pomerne dlhou životnosťou, ktoré možno pozorovať na Jupiteri v každom čase. Pri väčšom rozlíšení štruktúr tvoriacich tieto škvrny vidíme, že sú to rovnako ako Veľká červená škvrna i obrovské atmosferické víry. Vedci si dlho mysleli, že ide o hlboké lieviky rotujúcich oblakov, ale štúdiom snímok z Galilea sa ukázalo, že v tieto turbulentné štruktúry nevytvárajú zužujúce sa špirály krútňavou polapených oblakov. Ukázalo sa, že pod krútňavami je relatívne jasná a pokojná atmosféra. Zaujímavá je i štruktúra oblakov v týchto škvrnách. Najhrubšia vrstva oblakov je v strede víru, ale smerom k okrajom sa stenčuje a preťahuje na jednu stranu. Vyzerá to tak, akoby vlhký vietor s nedohľadných hĺbok iónovej atmosféry veľkou rýchlosťou stúpal do jej najhornejších poschodí, kde sa táto centrálna veterná fontána rozptyľuje na všetky strany podobne ako voda zo záhradnej, otáčajúcej sa fontánky. Tieto roztočené vetry strhávajú potom do krútňavy aj amoniakové oblaky. Niečo podobné sa deje aj v pozemských hurikánoch, ale hurikány na Jupiteri sú neporovnateľne väčšie.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.